Nie je to nič výnimočné. Každoročne u nás prezimuje určitý počet jedincov druhov, ktorých prevažná časť populácie odlieta južnejšie. Jedným z takých druhov je chriašteľ vodný.
Aj túto zimu ostalo v našej blízkosti niekoľko jedincov tohto druhu. Neodletia, risknú to. Na ťahovej ceste je to nebezpečné. Množstvo ich nachádzame ako sa zabije nárazom do elektrických vedení. A to je iba nástraha na ťahu, ktorú vytvoril človek a o ktorej vieme, že zabíja vo veľkom. Tie čo ostanú, tie sa musia „spoliehať“, že zima bude milosrdná a risk sa im oplatí. Keď nie, zomrú na hlad a chlad. Každoročne prebieha na Slovensku sčítanie vodného vtáctva. Vidieť chriašteľa vodného nie je bežné, no nie je vzácne. Vzácna je myšlienka, ktorá napadne ľudí, čo to robia. Tomáš dostal nápad. Petra a Ivetu to nadchlo a tak sa rozhodli pomôcť. Prečo to neskúsiť? Kúpili v chovprodukte sušené gammarusy a dali ich do kŕmidla, ktoré Peter umiestnil v blízkosti pozorovaní chriašteľov vodných. A chriaštele? Chcel by som počuť, čo by nám povedali, keby sme im rozumeli. Pritom milovníkom vtáctva robil spoločnosť aj ďalší vzácny a tu zimujúci druh – fúzatka trstinová. Peťo aj Iveta prikrmujú aj bežné druhy a to v nie bežnom rozsahu 
.
