február 2019 – Živá planina

Cicavčí predátori sysľa.

Aj medzi cicavcami sú úspešní a menej úspešní lovci sysľov.

Ktoré z nich lovia na Bielych vodách pri Muráni?

Mačka divá je najčastejšie pozorovaný predátor loviaci sysle. Trpezlivo čaká v blízkosti syslích dier. Sysle loví počas ich aktivity – teda cez deň. Loví po obvode kolónie v blízkosti kríkov či okraja lesa. Keď pôjdete pozrieť sysle, zoberte si so sebou ďalekohľad a pozrite si lúky popod les. Určite sa vám ju raz podarí vidieť. Loví hlavne v malých vznikajúcich kolóniách po oboch stranách hlavnej kolónie. V týchto mini kolóniách žije od 4-12 sysľov. Vznikajú na jar a do leta, kedy sa začnú rozliezať syslie mláďatá a doplnia stav v týchto mini kolóniách, dokázali mačky divé viaceré kolónie úplne vyloviť.

Tchor tmavý je aktívny lovec prenasledujúci sysle aj pod zem. Väčšinou je aktívny v noci, ale vzácne sa stane, že loví aj cez deň. Hlavne v období, keď musí uživiť mláďatá. Aj pre svoj brloh často využije syslie nory. Samozrejme si syslie nory o niečo zväčší.

Líška hrdzavá. Pomerne bežne je ju vidno priamo v kolónii. Nie je to úspešný lovec. A sysle väčšinou len vzpriamene sledujú jej pohyb.

Vtáčí predátori sysľa.

Populácia sysľa v Muráni minulý rok dosiahla početnosť niekoľko tisíc jedincov. Na jar to bolo cez tisíc jedincov. Po vylezení mláďat dosiahla zhruba 3 tisíc jedincov. To už je slušná potravná základňa. Potravná pyramída funguje a tu v Muráni to celkom ľahko uvidíte.

Najúspešnejším lovcom sysľov sa stal krkavec čierny. Lovil tu pravidelne jeden pár. Denne tu chytil 2-3 jedincov. Množstvo návštevníkov lokality malo možnosť lov vidieť. Krkavec sa prechádzal po pastvine akoby tam hľadal všetko možné len nie sysľov. Po dlhšej dobe sa sysle upokojili a krkavca si už tak nevšímali. Vtedy si vytipoval nejakého, na ktorého zaútočil. Zdalo sa, že krkavec dobre vie, kde sú diery toho sysľa. Nastal boj – útok a odskok a takto celkom dosť dlho. Po vyletení mláďat krkavcov sa na sysľovisku držala celá rodina – 2 dospelé a 5 mláďat a počet denne ulovených sysľov prekročil aj 10. To trvalo pár dní a potom sa krkavce viac menej skoro stratili. Počet krkavcami ulovených sysľov je v stovkách za rok.

Hneď za krkavcom alebo zarovno s ním je v úspešnosti lovu jastrab veľký. Lov jastraba je úplne iný. Tesne nad zemou rýchlym letom preletí kolóniou a snaží sa prekvapiť. To sa mu aj darí. Aj jastrab musí so sysľom zápasiť, nie je to okamžité a nie je to úplne jasné. Videli sme, že syseľ zabojoval a dokázal sa oslobodiť. Jastrab tu loví od marca do prvej dekády októbra každý deň, kedy neprší. Ak prší sysle nie sú aktívne. Počet jastrabmi ulovených sysľov je tiež v stovkách za rok.

Sysle sa snaží loviť aj myšiak lesný. Je to však ťarbák a sám dokáže uloviť iba mláďatá.

Vtáky na pasienkoch.

V minulosti sa pasienky a políčka udržiavali a z ich plochy sa zbierali skaly. Skaly sa ukladali do kôp alebo suchých kamenných múrikov. V kopách nachádzali možnosti na hniezdenie viaceré druhy vtákov. Rozhodli sme sa robiť to isté, čo robili ľudia v minulosti. Zbierať a kopkovať. Za jedno, lebo máme radi somáriky. Lepšie sa im cvála ak je pasienok bez skál a tie sú pekne pokope a vidieť. Za druhé, že chceme prírodu aká bola kedysi.

Zo skál, ktoré sme zozbierali po pasienku a skál, ktoré sa vybrali pri budovaní jazierok sme urobili kopy a skalný múrik. Do kôp a múrika umiestňujeme betónové tvárnice, ktoré majú chránený priestor na vytvorenie hniezda. Pripravujeme aj drevené búdky.

Magnetom sú pre nás tri druhy vtákov. Čoraz častejšie ich vidíme aj na Bielych vodách na Muráni. Už úplne bežne je možné vidieť trasochvosta bieleho. Veľmi často behajú trasochvosty priamo somárikom popod nohy a lovia muchy, ktoré im cicajú krv z nôh. Ak by tu zahniezdili, bola by to úžasná pomoc somárikom. Na jar ich vidno už v desiatkach, ale keď príde doba hniezdenia sa stratia a iba občas sem priletí pár jedincov od Muráňa. Potom sa ich počet zase zvýši v lete. Pred začiatkom pastvy somárikov (pred rokom 2011) sme ich tu nevídali.

Svojou krásou šokuje dudok chochlatý. Už dlhodobo klesá jeho populácia na Slovensku a stráca sa z viacerých regiónov. Pastva na Bielych vodách od začiatku jari vytvára bohatú potravnú ponuku a stav pasienkov sa každoročne zlepšuje. Nie je otázka, či tu bude hniezdiť. Je otázka, kedy sa tak stane. Len netreba prestať.

Takmer nezvestný je už skaliarik sivý. Stratil sa už dávno. Preto nám minulý rok spôsobil šok jeho niekoľkodňový pobyt na jar a na jeseň. Už by to bol zázrak, keby zahniezdil. Ale kto by nechcel, aby sa diali zázraky?

Pastva somárikov neprospieva iba sysľom, ale aj niektorým motýľom.

Písali sme o jasoňovi. Teraz sa povenujeme ďalšej vzácnosti okolia Muráňa. Je to opäť motýľ. Nemenej krásny, nemenej zaujímavý. Modráčik rebelov (Maculinea rebeli).

Modráčik rebelov žije tam, kde rastie horec krížatý (Gentiana cruciata). A tých rastie veľa aj na pastvinách okolo Muráňa. Hospodárske zvieratá ich nespásajú a tak tieto rastliny dominujú na intenzívne vypasených pasienkoch. Môžete ich vidieť v oplotku somárikov na Bielych vodách.

Motýle tu lietajú v júni. Motýle nakladú okrúhle biele vajíčka na horce. Húsenica sa po vyliahnutí zavŕta do kvetu, kde vyžiera jeho vnútro. V tomto štádiu je vraj kanibalistická a v prípade, že na jeden kvet nakládli vajíčka viaceré samice, iba jedna húsenička vždy prežije. Bolo by zaujímavé vedieť, čoho zožerie viacej. Takto sa tiež zabezpečí to, že jedno priľahlé mravenisko uživí vždy dostatočný počet húseníc. Po druhom zvliekaní prestáva žrať na kvete a spúšťa sa na zem, kde bude adoptovaná mravcami Myrmica rubra a M. schencki. V mravenisku údajne dokáže prežiť aj dve zimy.

O tomto druhu nájdete množstvo údajov ako o vzácnom druhu. Tu rozhodne vzácny nie je. Preto treba využiť šancu vidieť ho. A pre študentov prírodných vied či vedcov ho aj študovať. Lebo, kde ho chceme študovať, ak nie tu, kde nie je problém ho vidieť? Zatiaľ.

Motýlí sen.

V minulosti sa páslo všade, kde sa dalo. Kde to bolo skalnaté sa pásli kozy. Lúky a pastviny boli plné kvetov a tiež motýľov – medzi nimi bol aj jasoň.

O tom, že to bol početne zastúpený motýľ sa môžete dozvedieť aj v múzeu v Sofii. V tomto múzeu je množstvo motýľov pozbieraných na Muránskej planine a medzi nimi aj množstvo jasoňov.

Dnes bolo veľké množstvo skalnatých lúk zalesnených borovicou. Jasoň sa udržal len v skalných bralách. Jedným z brál je aj Cigánka s hradom Muráň. Avšak aj táto lokalita zarastá. Pod Muránskym hradom sa nachádza suchá a nezalesnená plocha a pod ňou starý kameňolom. Na pohľad to vyzerá, že sú to ideálne miesta pre život jasoňa. Jasoň tu aj zalieta. Niečo tu však chýba. Predovšetkým je to rastlina, na ktorej žije húsenica jasoňa – rozchodník biely. Pomohlo by aj viac kvetov, z ktorých saje nektár motýľ – ako sú klinčeky kartuziánske.

V meste Tisovec je skalná stena – múr postavený v roku 1899, ktorý je porastený kobercom rozchodníka bieleho. Po každom silnom daždi sa zo steny odtrhne množstvo rastlín, ktoré padnú pod stenu a po čase zhnijú v tráve. Stačí ich pozbierať a rozhádzať na skaly v kameňolome. V okolí kameňolomu rastie klinček kartuziánsky. Ten sa dá pri kosení obísť, tým vykvitne a dozrejú semienka. Tie stačí pozbierať, preniesť do kameňolomu a rozhádzať. Potom už len čakať na reakciu jasoňa. Začali sme s tým minulý rok a tento budeme pokračovať. Činnosť sa realizuje po tom, čo bola konzultovaná na Správe NP Muránska planina.