Noc v znamení rysa.

Na noc z 22.1. na 23.1. isto nezabudneme. Po polnoci ma zobudil telefonát:“ Chytil sa rys! Navar kávu, čaj a príď!“ Do hodiny som bol na mieste. Dali sme kávu a čakali na ďalších členov tímu. Keď bol tím kompletný, išlo sa na vec. Veterinár najprv rysa uspal, následne ho dobre zohratý tím zmeral, odobral vzorky na genetiku a ďalšiu diagnostiku zdravotného stavu.  Potom sme mu nasadili GSPS/GSM telemetrický obojok a čip. Dôkladne sme  skontrolovali, či má v poriadku pazúry a zuby, či si ich po odchyte nepoškodil. Na všetko bol len obmedzený čas, avšak rys bol úplne v poriadku. Všetko prebehlo dobre a rys sa po zobudení vypustil späť do voľnej prírody. Dostal meno Zoran. V súčasnosti už prichádzajú prvé informácie o Zoranovej polohe. Jedným z cieľov jeho monitoringu je zistiť informácie o jeho priestorovej a potravnej aktivite, napríklad kde prekonáva cesty pri svojom pohybe krajinou, kde, čo a ako často loví a ostatné dôležité informácie o živote tejto nádhernej šelmy.

Výskum rysa sa realizuje v rámci projektu LIFE LUCHS “Wiederansiedlung von Luchsen im Biosphärenreservat Pfälzerwald” (LIFE13 NAT/DE/000755), prostredníctvom občianskeho združenia DIANA – Výskum Karpatskej Fauny a Národnej Zoologickej záhrady Bojnice aj s našim prispením.

A tiež sa už podarilo Zorana identifikovať na fotke z fotopasce z decembra 2018.

O čmeliakoch, zádušníkoch a jašterici zelenej – alebo – prečo je syseľ dôležitý pre krajinu

Syseľ je kľúčovým druhom v krajine. Má veľký vplyv na svoje okolie. Neustálym hrabaním prevzdušňuje zem, veľké množstvo vody z prívalových dažďov vtečie do syslích systémov a neohrozí tak okolité pozemky, zároveň sa veľká časť tejto vody zadrží a tak sú „syslie“ lúky zelené aj keď okolité už dávno vyschli a zožltli. Toto vedia oceniť hlavne chovatelia z Cerovej vrchoviny, kde je minimálny úhrn zrážok a každej kvapky, ktorá ujde z pasienka je veľká škoda. Neustálym kyprením pôdy vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto „syslie lúky“ kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez sysľov. Kyprením sa na povrch dostanú aj semená rastlín, ktoré sme už považovali za rastliny na danom mieste vyhynuté a zrazu sú tam, kde už desiatky rokov chýbali.

Syseľ je dôležitý potravný zdroj. Z dravcov ho lovia hlavne jastrab veľký, orol skalný, orol kráľovský, sokol rároh, z cicavčích predátorov mačka divá, líška, jazvec, tchor stepný, tchor tmavý, lasica a hranostaj. Príležitostne ho lovia aj myšiak lesný, sokol myšiar, občas dokonca sova dlhochvostá. Na Bielych vodách pri Muráni môžete vidieť ako lovia sysle krkavce. Sú veľmi úspešné a nie je vzácne, že za deň chytia aj viac jedincov. Nie je to zle. Syseľ je krátkoveke zviera,  a pokiaľ by slabé a staré jedince nič neulovilo, mohla by ich preriediť alebo aj celkom zlikvidovať nejaká choroba. Tým, že sa predátori zamerajú na sysľa je šanca, aby sa spamätali populácie druhov, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Asi preto je na syslích lokalitách ešte stále vidno jarabice (Boleráz, Košice, Bratislava, Trnava) a množstvo zajacov. Syseľ je zároveň prírodným alarmom. V prípade, že sa zjaví predátor, sysle pískajú, ale to je signál aj pre všetky ostatné zvieratá.  Prítomnosť sysľa by mali oceniť hlavne holubiari, poľovníci či chovatelia hydiny, ktorým sa vďaka prítomnosti sysľa výrazne zníži tlak dravcov a šeliem  na ich zvieratá v chovoch.

V minulosti bol intenzívne likvidovaný, lebo bol považovaný za poľného škodcu. Dnes ho niektorí farmári cielene vypúšťajú na svojich pozemkoch. Na pasienky s výskytom sysľa sa viaže celé spektrum rastlín a živočíchov. Dá sa hovoriť o prírodnej rozmanitosti – biodiverzite.  Na jar koncom apríla sa sysľovisko Biele vody sfarbí do modra – kvitnú zádušníky, ktoré rastú na syslích výhrabkoch a na nich sa pasie ohromné množstvo čmeliakov a motýľov. V syslích norách nachádzajú úkryt žaby – hlavne ropuchy obyčajné, zelené (napr. v Slovenskom krase) a hrabavky škvrnité (napr. na Záhorí).

V roku 2018 sa sysle na Bielych vodách začali šíriť. Prenikli až k obci Muráň a obsadili miesta v páse dlhom 3 km. Vznikli skupinky o 3-10 jedincoch. Hovoríme im satelity. Na miestach ich nového výskytu sme často našli jašterice, ktoré sysle usmrtili, aby si spestrili svoj jedálniček, a tiež drobné hlodavce – zatiaľ to boli hraboš poľný a ryšavka. Sysle sa však okamžite stali terčom útokov mačky divej a vyhrabávali ich aj jazvece a líšky, ktoré inak v hlavnej kolónii vôbec nelovia. Niektoré z týchto satelitov boli už začiatkom júna vylovené a sysle tam neprežili. Po  odlovení sysľov ich diery ako prvé obsadili zase jašterice.  Celkovo však v rámci lúk pri Muráni vidno evidentný nárast počtu jašteríc obyčajných, slepúchov a po 60 rokoch tu bola opätovne pozorovaná aj jašterica zelená.  Podobná situácia, ale v malom sa v jednom prípade stala aj v roku 2017. Tiež vznikol syslí satelit, ale už začiatkom júna tam jedince neboli. V roku 2018 sa na tomto mieste už vytvorila stabilná kolónia, ktorá funguje stále. Nie sú tam zatiaľ mláďatá, ale plocha sa trvalo začlenila do sysľom obývanej plochy. V roku 2018 sa jedince objavili aj na Muránskom hrade.  Za týmto výskytom treba hľadať nejakého človeka. Pravdepodobne sa tam sami nedostali.

Pri všetkých zistených výskytoch v okolí lokality Biele vody pri Muráni komunikujeme so Správou NP Muránska planina a tiež s dotknutými subjektmi. So starostom Muráňa je dohodnuté, že dá okamžite vedieť ak sa zistí nejaký nepriaznivý vplyv sysľa, napr. ak  prenikne na futbalové ihrisko. Tiež komunikujeme s ľuďmi, ktorí sa starajú o záchranu Muránskeho hradu. V prípade, že by vyhodnotili, že sysle by mohli spôsobiť škodu, jedince budú odchytené a prevezené na iné miesto.

Autor textu: Ervín Hapl

Podporte našu činnosť v rámci aktívnej kampane Sysle pre ľudí, ľudia pre sysle

ĎAKUJEME