Výstava „MŮJ SOUSED SYSEL“ bola realizovaná v rámci projektu „SYSLE PRE KRAJINU, KRAJINA PRE SYSLE“. Ide o Česko-Slovenský projekt, ktorý na Slovenskej strane menežoval DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie. Na projekte spolupracovali ZOO Bojnice a Živá planina, ktorá realizovala praktické opatrenia. Dvojročný projekt v týchto dňoch končí. Viac o projekte na http://daphne.sk/sk/ochrana-biodiverzity/projekty/sysle-pre-krajinu-krajina-pre-sysle/.
Kategória: Starostlivosť o vzácne druhy a biotopy
Pastva somárikov neprospieva iba sysľom, ale aj niektorým motýľom.
Písali sme o jasoňovi. Teraz sa povenujeme ďalšej vzácnosti okolia Muráňa. Je to opäť motýľ. Nemenej krásny, nemenej zaujímavý. Modráčik rebelov (Maculinea rebeli).
Modráčik rebelov žije tam, kde rastie horec krížatý (Gentiana cruciata). A tých rastie veľa aj na pastvinách okolo Muráňa. Hospodárske zvieratá ich nespásajú a tak tieto rastliny dominujú na intenzívne vypasených pasienkoch. Môžete ich vidieť v oplotku somárikov na Bielych vodách.
Motýle tu lietajú v júni. Motýle nakladú okrúhle biele vajíčka na horce. Húsenica sa po vyliahnutí zavŕta do kvetu, kde vyžiera jeho vnútro. V tomto štádiu je vraj kanibalistická a v prípade, že na jeden kvet nakládli vajíčka viaceré samice, iba jedna húsenička vždy prežije. Bolo by zaujímavé vedieť, čoho zožerie viacej. Takto sa tiež zabezpečí to, že jedno priľahlé mravenisko uživí vždy dostatočný počet húseníc. Po druhom zvliekaní prestáva žrať na kvete a spúšťa sa na zem, kde bude adoptovaná mravcami Myrmica rubra a M. schencki. V mravenisku údajne dokáže prežiť aj dve zimy.
O tomto druhu nájdete množstvo údajov ako o vzácnom druhu. Tu rozhodne vzácny nie je. Preto treba využiť šancu vidieť ho. A pre študentov prírodných vied či vedcov ho aj študovať. Lebo, kde ho chceme študovať, ak nie tu, kde nie je problém ho vidieť? Zatiaľ.
Motýlí sen.
V minulosti sa páslo všade, kde sa dalo. Kde to bolo skalnaté sa pásli kozy. Lúky a pastviny boli plné kvetov a tiež motýľov – medzi nimi bol aj jasoň.
O tom, že to bol početne zastúpený motýľ sa môžete dozvedieť aj v múzeu v Sofii. V tomto múzeu je množstvo motýľov pozbieraných na Muránskej planine a medzi nimi aj množstvo jasoňov.
Dnes bolo veľké množstvo skalnatých lúk zalesnených borovicou. Jasoň sa udržal len v skalných bralách. Jedným z brál je aj Cigánka s hradom Muráň. Avšak aj táto lokalita zarastá. Pod Muránskym hradom sa nachádza suchá a nezalesnená plocha a pod ňou starý kameňolom. Na pohľad to vyzerá, že sú to ideálne miesta pre život jasoňa. Jasoň tu aj zalieta. Niečo tu však chýba. Predovšetkým je to rastlina, na ktorej žije húsenica jasoňa – rozchodník biely. Pomohlo by aj viac kvetov, z ktorých saje nektár motýľ – ako sú klinčeky kartuziánske.
V meste Tisovec je skalná stena – múr postavený v roku 1899, ktorý je porastený kobercom rozchodníka bieleho. Po každom silnom daždi sa zo steny odtrhne množstvo rastlín, ktoré padnú pod stenu a po čase zhnijú v tráve. Stačí ich pozbierať a rozhádzať na skaly v kameňolome. V okolí kameňolomu rastie klinček kartuziánsky. Ten sa dá pri kosení obísť, tým vykvitne a dozrejú semienka. Tie stačí pozbierať, preniesť do kameňolomu a rozhádzať. Potom už len čakať na reakciu jasoňa. Začali sme s tým minulý rok a tento budeme pokračovať. Činnosť sa realizuje po tom, čo bola konzultovaná na Správe NP Muránska planina.
Malá rybka veľkého významu.
Hlavne v podhorských riekach a potokoch žila ešte nedávno úplne bežne čerebľa pestrá. Malá rybka veľkosti do 12 cm žijúca v kŕdlikoch. Kde žila bola väčšinou aj najpočetnejším druhom ryby. Z toho vyplýval aj jej význam. Bola najdôležitejším potravným zdrojom pre pstruha, rybárika, bociana čierneho, volavku popolavú a vydru. V povodí rieky Muránka sa takmer stratila. Zmizla z viac ako 90 % jej bývalého areálu. Tam, kde ostala, nie je početná.
Na Bielych vodách pri Muráni sme sa zamerali aj na túto rybku. Sú tu vykopané tri mini jazierka. Jazierka slúžia aj pre rozmnožovanie obojživelníkov, vážok… Čerebliam sa tu darí. V jednom jazierku bolo v roku 2018 vypustených 29 jedincov, ktoré sa vzápätí rozmnožili a bolo tu pred zimou asi 1000 mladých rybiek.
Spolupracujeme s MO SRZ Revúca, ktorý nám pomáhajú aj priamo na Bielych vodách a dali nám povolenie na odchyt dospelých čereblí na miestach ich výskytu v revíroch pod ich správou. Potešiteľné sú aj ohlasy ďalších rybárov. Záujem už prejavili rybári z MO SRZ Tisovec a MO SRZ Brezno, ktorí kontaktovali správu NP Muránska planina. Oslovili nás aj rybári z Kokavy nad Rimavicou a Bardejova, ale aj lesník z Hriňovej. Prvé hlasy ľudí, ktorým nie je ľahostajné, že tento druh u nás rýchlo vymiera.
Ďalší chov máme v umelých podmienkach v záhradnom jazierku. Odchované rybky odtiaľto tiež slúžia na vytvorenie populácie na Bielych vodách.
Obnoviť populáciu tejto rybky nie je vôbec ľahké. V roku 2016 sme vypustili 700 kusov cca 2 cm rybiek odchovaných v záhradnom jazierku do potoka na Bielych vodách. To okamžite zaregistrovali rybáriky, ktoré ich intenzívne lovili a zrejme aj všetky vylovili. Poučili sme sa. V roku 2017 sme vypustili 100 kusov odrastených dospelých (5-10 cm dlhých) rybiek. To zaregistroval bocian čierny a pre tento prípad ich vylovil zase on. Príroda je úžasná v svojich prekvapeniach, ktoré nám každodenne servíruje. Založenie chovu priamo na Bielych vodách sa zdá byť tá správna cesta. Uvidíme v ďalších rokoch.
Tisovské skalné sysle.
Na Slovensku žije iba jeden druh sysľa. Len aby to bolo jasné :-). V Tisovci žijú sysle trochu iným spôsobom ako tie v Muráni. Sysle tu boli vypustené v roku 2011. Zo začiatku to vypadalo s ich návratom veľmi sľubne. Prišli však povodne v roku 2013 a vznikajúcu populáciu to zdecimovalo na menej ako 10 jedincov. Mláďatá v tom roku neprežili žiadne. Ďalšou prekážkou pre vznik stabilnej kolónie boli predátori. Sysľov bolo málo, ale pre predátorov boli „neodolateľné“. Líška, jazvec, mačka divá a tchor neustále lovili v kolónii a rozhrabávali syslie diery. Sysle sa neustále sťahovali a vyhrabali si „nedobytné“ nory, ktoré začínali v skalách – škrapoch. S predačným tlakom sme museli niečo urobiť, inak by to bol len neúspešný pokus návratu sysľa. Začali sme kŕmiť drobné hlodavce – hraboše, hrdziaky a ryšavky v širšom okolí kolónie sysľov. Drobné hlodavce veľmi rýchlo zareagovali a namnožili sa tak, že sa pozornosť predátorov presunula zo sysľov na ne. Už dva roky vidno pozitívny trend v syslej kolónii. Vyzerá to, že aj tu syseľ vytvorí stabilnú a životaschopnú populáciu. Oproti Muráňu je tu desaťkrát väčší priestor. Aj pasienky v Tisovci sa začínajú pozitívne meniť a každým rokom sú krajšie a viac zakvitnuté.
Netradičné zimné prikrmovanie vtákov
Nie je to nič výnimočné. Každoročne u nás prezimuje určitý počet jedincov druhov, ktorých prevažná časť populácie odlieta južnejšie. Jedným z takých druhov je chriašteľ vodný.
Aj túto zimu ostalo v našej blízkosti niekoľko jedincov tohto druhu. Neodletia, risknú to. Na ťahovej ceste je to nebezpečné. Množstvo ich nachádzame ako sa zabije nárazom do elektrických vedení. A to je iba nástraha na ťahu, ktorú vytvoril človek a o ktorej vieme, že zabíja vo veľkom. Tie čo ostanú, tie sa musia „spoliehať“, že zima bude milosrdná a risk sa im oplatí. Keď nie, zomrú na hlad a chlad. Každoročne prebieha na Slovensku sčítanie vodného vtáctva. Vidieť chriašteľa vodného nie je bežné, no nie je vzácne. Vzácna je myšlienka, ktorá napadne ľudí, čo to robia. Tomáš dostal nápad. Petra a Ivetu to nadchlo a tak sa rozhodli pomôcť. Prečo to neskúsiť? Kúpili v chovprodukte sušené gammarusy a dali ich do kŕmidla, ktoré Peter umiestnil v blízkosti pozorovaní chriašteľov vodných. A chriaštele? Chcel by som počuť, čo by nám povedali, keby sme im rozumeli. Pritom milovníkom vtáctva robil spoločnosť aj ďalší vzácny a tu zimujúci druh – fúzatka trstinová. Peťo aj Iveta prikrmujú aj bežné druhy a to v nie bežnom rozsahu 
.
Pĺšik lieskový
V minulosti sa pasienky a políčka udržiavali a z ich plochy sa zbierali skaly, orezávali sa stromy a vyrubovali kríky. Naopak, kde tu sa vysadili alebo zaštepili plánky divo vyrastených ovocných stromov. Skaly sa ukladali do kôp alebo suchých kamenných múrikov. Konáre a odpad z pestovaných plodín sa ukladal niekde na okraj, kde nezavadzal. Bolo veľké množstvo úkrytov a množstvo potravy. Ideálne miesto pre život pĺšika lieskového.
Pastvinu na Bielych vodách opäť čistíme tradičným spôsobom – od skál, od drevín, od starej trávy. Všetko ukladáme ako kedysi, niekde na okraj, kde to nebude zavadzať. Našli to aj pĺšiky a namnožili sa tu. Dôkazom sú búdky pre netopiere, ktoré napriek tomu, že im nevyhovujú veľmi rýchlo obsadili. Preto začíname umiestňovať búdky, ktoré sa špeciálnym spôsobom – otočené otvorom k stromu (aby ich neosídlili osy alebo vtáky) osádzajú na kríky a stromy tesne nad zemou v blízkosti kôp konárov a trávy z čistenia.
Na pomoc voláme netopiere
Na Bielych vodách sa od marca do decembra pasú somáre, ktoré udržiavajú pasienok v ideálnom stave pre existenciu sysľa. Prítomnosť hospodárskych zvierat so sebou prináša aj prítomnosť hmyzu. Somárikom život na pasienku znepríjemňuje bodavý hmyz – z nočných druhov sú to hlavne komáre. Somáriky sú pre nás súčasť našej rodiny :-). Jasné, že chceme, aby im bolo čo najlepšie. Hlavnými predátormi nočných druhov hmyzu sú netopiere. Netopiere máme tiež radi. Tak čo z toho všetkého vyplýva?
Netopiere pre svoju existenciu potrebujú dostatočný počet úkrytov. Svoje úkryty často striedajú z dôvodu, aby si na ich úkryt nezvykli predátori a aby sa v nich nenamnožili cudzopasníci. Na úkryt využívajú dutiny stromov, ktorých je nedostatok. Chceli by sme, aby tu bolo netopierov čo najviac. Čím viac netopierov, tým lepšie pre somáriky. Somárikom to pomôže – ľuďom vlastne tiež. V blízkosti ohradníka pre somáriky sme vyvesili dve línie búdok po 7 kusov v línii. Zrealizované to bolo v lete roku 2018. Prvé pozitívne výsledky môžeme očakávať až v roku 2019. No prvé prekvapenie sme zažili už v roku 2018. V jednej línii 5 zo 7 búdok obsadili pĺšiky lieskové. O pĺšikovi však napíšeme viac v budúcom príspevku, pretože je to ďalší druh, ktorému by sme chceli a snažíme sa pomôcť.
45 dní.
Poznáte to. Keď sa na niečo tešíte, rátate dni. 45 dní máme do 1. marca. To je termín, okolo ktorého by sa mali sysle na Bielych vodách pri Muráni prebudiť zo zimného spánku. Je to ešte ďaleko a tak chceme tento čas využiť. Budeme vás informovať. Postupne o všetkom, čo sa na tomto mieste deje, udialo či sa chystá. Čo je tam možné vidieť. Aký to má výsledok.
Začnime tým hlavným. Sysľami. Od roku 2011 stúpa počet sysľov. V roku 2011 ich bolo 12. V roku 2018 viac ako 2000. Sysle sa šíria. Šíria sa aj do priestorov, kde nemajú celkom optimálne podmienky. Celé pasienky majú rozlohu 50 ha. Sysle sa do roku 2017 vyskytovali na ploche do 5 ha. Pasienky však neboli dlho využívané a zarástli. Zo zarastených častí sa vytratili kvety aj mnohé živočíchy a sysle tu nevedia trvalo žiť. Do roku 2017 sme sa starali o to, aby sa obnovil pasienok na ploche, kde bola kolónia sysľov. To sa podarilo a sysle sa rozmnožili. Minulý rok sa sysle začali šíriť aj ďalej. Novo osídlené priestory sú však zarastené. V zárastoch sa skrývajú predátori – mačka divá a líška. Novovzniknuté kolónie dokázali predátori veľmi rýchlo úplne vychytať. Začali sme teda čistiť najbližšie okolie novo vzniknutých kolónií, tak aby predátorov sysle zbadali na dostatočne veľkú vzdialenosť a stihli sa schovať. Takto predátori chytia iba tie sysle, čo spravia chybu alebo nie sú celkom fit a nevychytajú všetko.
O čmeliakoch, zádušníkoch a jašterici zelenej – alebo – prečo je syseľ dôležitý pre krajinu
Syseľ je kľúčovým druhom v krajine. Má veľký vplyv na svoje okolie. Neustálym hrabaním prevzdušňuje zem, veľké množstvo vody z prívalových dažďov vtečie do syslích systémov a neohrozí tak okolité pozemky, zároveň sa veľká časť tejto vody zadrží a tak sú „syslie“ lúky zelené aj keď okolité už dávno vyschli a zožltli. Toto vedia oceniť hlavne chovatelia z Cerovej vrchoviny, kde je minimálny úhrn zrážok a každej kvapky, ktorá ujde z pasienka je veľká škoda. Neustálym kyprením pôdy vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto „syslie lúky“ kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez sysľov. Kyprením sa na povrch dostanú aj semená rastlín, ktoré sme už považovali za rastliny na danom mieste vyhynuté a zrazu sú tam, kde už desiatky rokov chýbali.
Syseľ je dôležitý potravný zdroj. Z dravcov ho lovia hlavne jastrab veľký, orol skalný, orol kráľovský, sokol rároh, z cicavčích predátorov mačka divá, líška, jazvec, tchor stepný, tchor tmavý, lasica a hranostaj. Príležitostne ho lovia aj myšiak lesný, sokol myšiar, občas dokonca sova dlhochvostá. Na Bielych vodách pri Muráni môžete vidieť ako lovia sysle krkavce. Sú veľmi úspešné a nie je vzácne, že za deň chytia aj viac jedincov. Nie je to zle. Syseľ je krátkoveke zviera, a pokiaľ by slabé a staré jedince nič neulovilo, mohla by ich preriediť alebo aj celkom zlikvidovať nejaká choroba. Tým, že sa predátori zamerajú na sysľa je šanca, aby sa spamätali populácie druhov, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Asi preto je na syslích lokalitách ešte stále vidno jarabice (Boleráz, Košice, Bratislava, Trnava) a množstvo zajacov. Syseľ je zároveň prírodným alarmom. V prípade, že sa zjaví predátor, sysle pískajú, ale to je signál aj pre všetky ostatné zvieratá. Prítomnosť sysľa by mali oceniť hlavne holubiari, poľovníci či chovatelia hydiny, ktorým sa vďaka prítomnosti sysľa výrazne zníži tlak dravcov a šeliem na ich zvieratá v chovoch.
V minulosti bol intenzívne likvidovaný, lebo bol považovaný za poľného škodcu. Dnes ho niektorí farmári cielene vypúšťajú na svojich pozemkoch. Na pasienky s výskytom sysľa sa viaže celé spektrum rastlín a živočíchov. Dá sa hovoriť o prírodnej rozmanitosti – biodiverzite. Na jar koncom apríla sa sysľovisko Biele vody sfarbí do modra – kvitnú zádušníky, ktoré rastú na syslích výhrabkoch a na nich sa pasie ohromné množstvo čmeliakov a motýľov. V syslích norách nachádzajú úkryt žaby – hlavne ropuchy obyčajné, zelené (napr. v Slovenskom krase) a hrabavky škvrnité (napr. na Záhorí).
V roku 2018 sa sysle na Bielych vodách začali šíriť. Prenikli až k obci Muráň a obsadili miesta v páse dlhom 3 km. Vznikli skupinky o 3-10 jedincoch. Hovoríme im satelity. Na miestach ich nového výskytu sme často našli jašterice, ktoré sysle usmrtili, aby si spestrili svoj jedálniček, a tiež drobné hlodavce – zatiaľ to boli hraboš poľný a ryšavka. Sysle sa však okamžite stali terčom útokov mačky divej a vyhrabávali ich aj jazvece a líšky, ktoré inak v hlavnej kolónii vôbec nelovia. Niektoré z týchto satelitov boli už začiatkom júna vylovené a sysle tam neprežili. Po odlovení sysľov ich diery ako prvé obsadili zase jašterice. Celkovo však v rámci lúk pri Muráni vidno evidentný nárast počtu jašteríc obyčajných, slepúchov a po 60 rokoch tu bola opätovne pozorovaná aj jašterica zelená. Podobná situácia, ale v malom sa v jednom prípade stala aj v roku 2017. Tiež vznikol syslí satelit, ale už začiatkom júna tam jedince neboli. V roku 2018 sa na tomto mieste už vytvorila stabilná kolónia, ktorá funguje stále. Nie sú tam zatiaľ mláďatá, ale plocha sa trvalo začlenila do sysľom obývanej plochy. V roku 2018 sa jedince objavili aj na Muránskom hrade. Za týmto výskytom treba hľadať nejakého človeka. Pravdepodobne sa tam sami nedostali.
Pri všetkých zistených výskytoch v okolí lokality Biele vody pri Muráni komunikujeme so Správou NP Muránska planina a tiež s dotknutými subjektmi. So starostom Muráňa je dohodnuté, že dá okamžite vedieť ak sa zistí nejaký nepriaznivý vplyv sysľa, napr. ak prenikne na futbalové ihrisko. Tiež komunikujeme s ľuďmi, ktorí sa starajú o záchranu Muránskeho hradu. V prípade, že by vyhodnotili, že sysle by mohli spôsobiť škodu, jedince budú odchytené a prevezené na iné miesto.
Autor textu: Ervín Hapl
Podporte našu činnosť v rámci aktívnej kampane Sysle pre ľudí, ľudia pre sysle
ĎAKUJEME