Pastva somárikov neprospieva iba sysľom, ale aj niektorým motýľom.

Písali sme o jasoňovi. Teraz sa povenujeme ďalšej vzácnosti okolia Muráňa. Je to opäť motýľ. Nemenej krásny, nemenej zaujímavý. Modráčik rebelov (Maculinea rebeli).

Modráčik rebelov žije tam, kde rastie horec krížatý (Gentiana cruciata). A tých rastie veľa aj na pastvinách okolo Muráňa. Hospodárske zvieratá ich nespásajú a tak tieto rastliny dominujú na intenzívne vypasených pasienkoch. Môžete ich vidieť v oplotku somárikov na Bielych vodách.

Motýle tu lietajú v júni. Motýle nakladú okrúhle biele vajíčka na horce. Húsenica sa po vyliahnutí zavŕta do kvetu, kde vyžiera jeho vnútro. V tomto štádiu je vraj kanibalistická a v prípade, že na jeden kvet nakládli vajíčka viaceré samice, iba jedna húsenička vždy prežije. Bolo by zaujímavé vedieť, čoho zožerie viacej. Takto sa tiež zabezpečí to, že jedno priľahlé mravenisko uživí vždy dostatočný počet húseníc. Po druhom zvliekaní prestáva žrať na kvete a spúšťa sa na zem, kde bude adoptovaná mravcami Myrmica rubra a M. schencki. V mravenisku údajne dokáže prežiť aj dve zimy.

O tomto druhu nájdete množstvo údajov ako o vzácnom druhu. Tu rozhodne vzácny nie je. Preto treba využiť šancu vidieť ho. A pre študentov prírodných vied či vedcov ho aj študovať. Lebo, kde ho chceme študovať, ak nie tu, kde nie je problém ho vidieť? Zatiaľ.

Motýlí sen.

V minulosti sa páslo všade, kde sa dalo. Kde to bolo skalnaté sa pásli kozy. Lúky a pastviny boli plné kvetov a tiež motýľov – medzi nimi bol aj jasoň.

O tom, že to bol početne zastúpený motýľ sa môžete dozvedieť aj v múzeu v Sofii. V tomto múzeu je množstvo motýľov pozbieraných na Muránskej planine a medzi nimi aj množstvo jasoňov.

Dnes bolo veľké množstvo skalnatých lúk zalesnených borovicou. Jasoň sa udržal len v skalných bralách. Jedným z brál je aj Cigánka s hradom Muráň. Avšak aj táto lokalita zarastá. Pod Muránskym hradom sa nachádza suchá a nezalesnená plocha a pod ňou starý kameňolom. Na pohľad to vyzerá, že sú to ideálne miesta pre život jasoňa. Jasoň tu aj zalieta. Niečo tu však chýba. Predovšetkým je to rastlina, na ktorej žije húsenica jasoňa – rozchodník biely. Pomohlo by aj viac kvetov, z ktorých saje nektár motýľ – ako sú klinčeky kartuziánske.

V meste Tisovec je skalná stena – múr postavený v roku 1899, ktorý je porastený kobercom rozchodníka bieleho. Po každom silnom daždi sa zo steny odtrhne množstvo rastlín, ktoré padnú pod stenu a po čase zhnijú v tráve. Stačí ich pozbierať a rozhádzať na skaly v kameňolome. V okolí kameňolomu rastie klinček kartuziánsky. Ten sa dá pri kosení obísť, tým vykvitne a dozrejú semienka. Tie stačí pozbierať, preniesť do kameňolomu a rozhádzať. Potom už len čakať na reakciu jasoňa. Začali sme s tým minulý rok a tento budeme pokračovať. Činnosť sa realizuje po tom, čo bola konzultovaná na Správe NP Muránska planina.  

Malá rybka veľkého významu.

Hlavne v podhorských  riekach a potokoch žila ešte nedávno úplne bežne čerebľa pestrá. Malá rybka veľkosti do 12 cm žijúca v kŕdlikoch. Kde žila bola väčšinou aj najpočetnejším druhom ryby.  Z toho vyplýval aj jej význam. Bola najdôležitejším potravným zdrojom pre pstruha, rybárika, bociana čierneho, volavku popolavú a vydru. V povodí rieky Muránka sa takmer stratila. Zmizla z viac ako 90 % jej bývalého areálu. Tam, kde ostala, nie je početná.

Na Bielych vodách pri Muráni sme sa zamerali aj na túto rybku. Sú tu vykopané tri mini jazierka. Jazierka slúžia aj pre rozmnožovanie obojživelníkov, vážok… Čerebliam sa tu darí. V jednom jazierku bolo v roku 2018 vypustených 29 jedincov, ktoré sa vzápätí rozmnožili a bolo tu pred zimou asi 1000 mladých rybiek.

Spolupracujeme s MO SRZ Revúca, ktorý nám pomáhajú aj priamo na Bielych vodách a dali nám povolenie na odchyt dospelých čereblí na miestach ich výskytu v revíroch  pod ich správou. Potešiteľné sú aj ohlasy ďalších rybárov. Záujem už prejavili rybári z MO SRZ Tisovec a MO SRZ Brezno, ktorí kontaktovali správu NP Muránska planina. Oslovili nás aj rybári z Kokavy nad Rimavicou a Bardejova, ale aj lesník z Hriňovej. Prvé hlasy ľudí, ktorým nie je ľahostajné, že tento druh u nás rýchlo vymiera.

Ďalší chov máme v umelých podmienkach v záhradnom jazierku. Odchované rybky odtiaľto tiež slúžia na vytvorenie populácie na Bielych vodách.

Obnoviť populáciu tejto rybky nie je vôbec ľahké. V roku 2016 sme vypustili 700 kusov cca 2 cm rybiek odchovaných v záhradnom jazierku do potoka na Bielych vodách. To okamžite zaregistrovali rybáriky, ktoré ich intenzívne lovili a zrejme aj všetky vylovili. Poučili sme sa. V roku 2017 sme vypustili 100 kusov odrastených dospelých (5-10 cm dlhých) rybiek. To zaregistroval bocian čierny a pre tento prípad ich vylovil zase on. Príroda je úžasná v svojich prekvapeniach, ktoré nám každodenne servíruje. Založenie chovu priamo na Bielych vodách sa zdá byť tá správna cesta. Uvidíme v ďalších rokoch.

Tisovské skalné sysle.

Na Slovensku žije iba jeden druh sysľa. Len aby to bolo jasné :-).  V Tisovci žijú sysle trochu iným spôsobom ako tie v Muráni. Sysle tu boli vypustené v roku 2011. Zo začiatku to vypadalo s ich návratom veľmi sľubne. Prišli však povodne v roku 2013 a vznikajúcu populáciu to zdecimovalo na menej ako 10 jedincov. Mláďatá v tom roku neprežili žiadne. Ďalšou prekážkou pre vznik stabilnej kolónie boli predátori. Sysľov bolo málo, ale pre predátorov boli „neodolateľné“. Líška, jazvec, mačka divá a tchor neustále lovili v kolónii a rozhrabávali syslie diery. Sysle sa neustále sťahovali a vyhrabali si „nedobytné“ nory, ktoré začínali v skalách – škrapoch. S predačným tlakom sme museli niečo urobiť, inak by to bol len neúspešný pokus návratu sysľa. Začali sme kŕmiť drobné hlodavce – hraboše, hrdziaky a ryšavky v širšom okolí kolónie sysľov. Drobné hlodavce veľmi rýchlo zareagovali a namnožili sa tak, že sa pozornosť predátorov presunula zo sysľov na ne. Už dva roky vidno pozitívny trend v syslej kolónii.  Vyzerá to, že aj tu syseľ vytvorí stabilnú a životaschopnú populáciu. Oproti Muráňu je tu desaťkrát väčší priestor. Aj pasienky v Tisovci sa začínajú pozitívne meniť a každým rokom sú krajšie a viac zakvitnuté.      

Netradičné zimné prikrmovanie vtákov

Nie je to nič výnimočné. Každoročne u nás prezimuje určitý počet jedincov druhov, ktorých prevažná časť populácie odlieta južnejšie. Jedným z takých druhov je chriašteľ vodný.

Aj túto zimu ostalo v našej blízkosti niekoľko jedincov tohto druhu. Neodletia, risknú to. Na ťahovej ceste je to nebezpečné. Množstvo ich nachádzame ako sa zabije nárazom do elektrických vedení. A to je iba nástraha na ťahu, ktorú vytvoril človek a o ktorej vieme, že zabíja vo veľkom. Tie čo ostanú, tie sa musia „spoliehať“, že zima bude milosrdná a risk sa im oplatí. Keď nie, zomrú na hlad a chlad. Každoročne prebieha na Slovensku sčítanie vodného vtáctva. Vidieť chriašteľa vodného nie je bežné, no nie je vzácne. Vzácna je myšlienka, ktorá napadne ľudí, čo to robia. Tomáš dostal nápad. Petra a Ivetu to nadchlo a tak sa rozhodli pomôcť. Prečo to neskúsiť? Kúpili v chovprodukte sušené gammarusy a dali ich do kŕmidla, ktoré Peter umiestnil v blízkosti pozorovaní chriašteľov vodných. A chriaštele? Chcel by som počuť, čo by nám povedali, keby sme im rozumeli.  Pritom milovníkom vtáctva robil spoločnosť aj ďalší vzácny a tu zimujúci druh – fúzatka trstinová. Peťo aj Iveta prikrmujú aj bežné druhy a to v nie bežnom rozsahu 🙂.

Pĺšik lieskový

V minulosti sa pasienky a políčka udržiavali a z ich plochy sa zbierali skaly, orezávali sa stromy a vyrubovali kríky. Naopak, kde tu sa vysadili alebo zaštepili plánky divo vyrastených ovocných stromov. Skaly sa ukladali do kôp alebo suchých kamenných múrikov. Konáre a odpad z pestovaných plodín sa ukladal niekde na okraj, kde nezavadzal. Bolo veľké množstvo úkrytov a množstvo potravy. Ideálne miesto pre život pĺšika lieskového.

Pastvinu na Bielych vodách opäť čistíme tradičným spôsobom – od skál, od drevín, od starej trávy. Všetko ukladáme ako kedysi, niekde na okraj, kde to nebude zavadzať. Našli to aj pĺšiky a namnožili sa tu. Dôkazom sú búdky pre netopiere, ktoré napriek tomu, že im nevyhovujú veľmi rýchlo obsadili. Preto začíname umiestňovať búdky, ktoré sa špeciálnym spôsobom – otočené otvorom k stromu (aby ich neosídlili osy alebo vtáky) osádzajú na kríky a stromy tesne nad zemou v blízkosti kôp konárov a trávy z čistenia.

Na pomoc voláme netopiere

Na Bielych vodách sa od marca do decembra pasú somáre, ktoré udržiavajú  pasienok v ideálnom stave pre existenciu sysľa. Prítomnosť hospodárskych zvierat so sebou prináša aj prítomnosť hmyzu. Somárikom život na pasienku znepríjemňuje bodavý hmyz – z nočných druhov sú to hlavne komáre. Somáriky sú pre nás súčasť našej rodiny :-).  Jasné, že chceme, aby im bolo čo najlepšie. Hlavnými predátormi nočných druhov hmyzu sú netopiere.  Netopiere máme tiež radi. Tak čo z toho všetkého vyplýva?

Netopiere pre svoju existenciu potrebujú dostatočný počet úkrytov. Svoje úkryty často striedajú z dôvodu, aby si na ich úkryt nezvykli predátori a aby sa v nich nenamnožili cudzopasníci. Na úkryt využívajú dutiny stromov, ktorých je nedostatok. Chceli by sme, aby tu bolo netopierov čo najviac. Čím viac netopierov, tým lepšie pre somáriky. Somárikom to pomôže – ľuďom vlastne tiež. V blízkosti ohradníka pre somáriky sme vyvesili dve línie búdok po 7 kusov v línii. Zrealizované to bolo v lete roku 2018. Prvé pozitívne výsledky môžeme očakávať až v roku 2019. No prvé prekvapenie sme zažili už v roku 2018. V jednej línii 5 zo 7 búdok obsadili pĺšiky lieskové. O pĺšikovi však napíšeme viac v budúcom príspevku, pretože je to ďalší druh, ktorému by sme chceli a snažíme sa pomôcť.

45 dní.

Poznáte to. Keď sa na niečo tešíte, rátate dni. 45 dní máme do 1. marca. To je termín, okolo ktorého by sa mali sysle na Bielych vodách pri Muráni prebudiť zo zimného spánku. Je to ešte ďaleko a tak chceme tento čas využiť. Budeme vás informovať. Postupne o všetkom, čo sa na tomto mieste deje, udialo či sa chystá. Čo je tam možné vidieť. Aký to má výsledok.

Začnime tým hlavným. Sysľami. Od roku 2011 stúpa počet sysľov. V roku 2011 ich bolo 12. V roku 2018 viac ako 2000. Sysle sa šíria. Šíria sa aj do priestorov, kde nemajú celkom optimálne podmienky. Celé pasienky majú rozlohu 50 ha. Sysle sa do roku 2017 vyskytovali na ploche do 5 ha. Pasienky však neboli dlho využívané a zarástli. Zo zarastených častí sa vytratili kvety aj mnohé živočíchy a sysle tu nevedia trvalo žiť. Do roku 2017 sme sa starali o to, aby sa obnovil pasienok  na ploche, kde bola kolónia sysľov. To sa podarilo a sysle sa rozmnožili. Minulý rok sa sysle začali šíriť aj ďalej. Novo osídlené priestory sú však zarastené. V zárastoch sa skrývajú predátori – mačka divá a líška. Novovzniknuté kolónie dokázali predátori veľmi rýchlo úplne vychytať. Začali sme teda čistiť najbližšie okolie novo vzniknutých kolónií, tak aby predátorov sysle zbadali na dostatočne veľkú vzdialenosť a stihli sa schovať. Takto predátori chytia iba tie sysle, čo spravia chybu alebo nie sú celkom fit a nevychytajú všetko.

O čmeliakoch, zádušníkoch a jašterici zelenej – alebo – prečo je syseľ dôležitý pre krajinu

Syseľ je kľúčovým druhom v krajine. Má veľký vplyv na svoje okolie. Neustálym hrabaním prevzdušňuje zem, veľké množstvo vody z prívalových dažďov vtečie do syslích systémov a neohrozí tak okolité pozemky, zároveň sa veľká časť tejto vody zadrží a tak sú „syslie“ lúky zelené aj keď okolité už dávno vyschli a zožltli. Toto vedia oceniť hlavne chovatelia z Cerovej vrchoviny, kde je minimálny úhrn zrážok a každej kvapky, ktorá ujde z pasienka je veľká škoda. Neustálym kyprením pôdy vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto „syslie lúky“ kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez sysľov. Kyprením sa na povrch dostanú aj semená rastlín, ktoré sme už považovali za rastliny na danom mieste vyhynuté a zrazu sú tam, kde už desiatky rokov chýbali.

Syseľ je dôležitý potravný zdroj. Z dravcov ho lovia hlavne jastrab veľký, orol skalný, orol kráľovský, sokol rároh, z cicavčích predátorov mačka divá, líška, jazvec, tchor stepný, tchor tmavý, lasica a hranostaj. Príležitostne ho lovia aj myšiak lesný, sokol myšiar, občas dokonca sova dlhochvostá. Na Bielych vodách pri Muráni môžete vidieť ako lovia sysle krkavce. Sú veľmi úspešné a nie je vzácne, že za deň chytia aj viac jedincov. Nie je to zle. Syseľ je krátkoveke zviera,  a pokiaľ by slabé a staré jedince nič neulovilo, mohla by ich preriediť alebo aj celkom zlikvidovať nejaká choroba. Tým, že sa predátori zamerajú na sysľa je šanca, aby sa spamätali populácie druhov, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Asi preto je na syslích lokalitách ešte stále vidno jarabice (Boleráz, Košice, Bratislava, Trnava) a množstvo zajacov. Syseľ je zároveň prírodným alarmom. V prípade, že sa zjaví predátor, sysle pískajú, ale to je signál aj pre všetky ostatné zvieratá.  Prítomnosť sysľa by mali oceniť hlavne holubiari, poľovníci či chovatelia hydiny, ktorým sa vďaka prítomnosti sysľa výrazne zníži tlak dravcov a šeliem  na ich zvieratá v chovoch.

V minulosti bol intenzívne likvidovaný, lebo bol považovaný za poľného škodcu. Dnes ho niektorí farmári cielene vypúšťajú na svojich pozemkoch. Na pasienky s výskytom sysľa sa viaže celé spektrum rastlín a živočíchov. Dá sa hovoriť o prírodnej rozmanitosti – biodiverzite.  Na jar koncom apríla sa sysľovisko Biele vody sfarbí do modra – kvitnú zádušníky, ktoré rastú na syslích výhrabkoch a na nich sa pasie ohromné množstvo čmeliakov a motýľov. V syslích norách nachádzajú úkryt žaby – hlavne ropuchy obyčajné, zelené (napr. v Slovenskom krase) a hrabavky škvrnité (napr. na Záhorí).

V roku 2018 sa sysle na Bielych vodách začali šíriť. Prenikli až k obci Muráň a obsadili miesta v páse dlhom 3 km. Vznikli skupinky o 3-10 jedincoch. Hovoríme im satelity. Na miestach ich nového výskytu sme často našli jašterice, ktoré sysle usmrtili, aby si spestrili svoj jedálniček, a tiež drobné hlodavce – zatiaľ to boli hraboš poľný a ryšavka. Sysle sa však okamžite stali terčom útokov mačky divej a vyhrabávali ich aj jazvece a líšky, ktoré inak v hlavnej kolónii vôbec nelovia. Niektoré z týchto satelitov boli už začiatkom júna vylovené a sysle tam neprežili. Po  odlovení sysľov ich diery ako prvé obsadili zase jašterice.  Celkovo však v rámci lúk pri Muráni vidno evidentný nárast počtu jašteríc obyčajných, slepúchov a po 60 rokoch tu bola opätovne pozorovaná aj jašterica zelená.  Podobná situácia, ale v malom sa v jednom prípade stala aj v roku 2017. Tiež vznikol syslí satelit, ale už začiatkom júna tam jedince neboli. V roku 2018 sa na tomto mieste už vytvorila stabilná kolónia, ktorá funguje stále. Nie sú tam zatiaľ mláďatá, ale plocha sa trvalo začlenila do sysľom obývanej plochy. V roku 2018 sa jedince objavili aj na Muránskom hrade.  Za týmto výskytom treba hľadať nejakého človeka. Pravdepodobne sa tam sami nedostali.

Pri všetkých zistených výskytoch v okolí lokality Biele vody pri Muráni komunikujeme so Správou NP Muránska planina a tiež s dotknutými subjektmi. So starostom Muráňa je dohodnuté, že dá okamžite vedieť ak sa zistí nejaký nepriaznivý vplyv sysľa, napr. ak  prenikne na futbalové ihrisko. Tiež komunikujeme s ľuďmi, ktorí sa starajú o záchranu Muránskeho hradu. V prípade, že by vyhodnotili, že sysle by mohli spôsobiť škodu, jedince budú odchytené a prevezené na iné miesto.

Autor textu: Ervín Hapl

Podporte našu činnosť v rámci aktívnej kampane Sysle pre ľudí, ľudia pre sysle

ĎAKUJEME

 

Lúka plná sysľov – lokalita Biele Vody pri Muráni

Trochu z histórie…

Posledné sysle na Muráni  žili minimálne v 60 rokoch. Kosti sysľov boli nájdené v potrave dravcov a sov a to aj nad súčasným sysľoviskom. Posledné sysle v okrese Revúca žili pri obci Licince (posledné údaje sú od Marcela Uhrina tesne pred rokom 2000).  Sysle na lokalite Biely vody pri Muráni boli znova vypustené v roku 2000. Boli to sysle z Košického letiska, kde chceli robiť kompletnú deratizáciu. Do roku 2003 nebolo treba robiť nič, sysle sa množili a kolónia pri Muráni sa rozrastala. Zmena prišla zrušením mliekarne v Revúcej a skončením pravidelnej pastvy kráv. Počet sysľov sa hneď nasledujúci rok znížil desaťnásobne. Nasledovali roky 2005-2010, kedy sa len kedy tedy niečo na lokalite robilo zo strany poľnohospodárov a ľudia z OZ Živá planina sa snažili miesta s výskytom sysľa udržať kosením. To však veľmi nepomáhalo. Bolo evidentné, že sysle iba prežívajú. Kedy tedy ich bolo vidieť niekedy ich bolo viac ale dvakrát sa viac menej dali nájsť iba obývané diery. Vidieť sysľa bolo vtedy šťastie. Bolo jasné, že takéto niečo nie je udržateľné. Od roku 2011 sa tu pasú somáriky, čo bol zásadný bod, kedy došlo k výraznej zmene v prospech sysľa. Prikrmovanie sysľov na Muráni začalo cielene v roku 2011.

Prečo sa sysle prikrmujú…

Prikrmovanie začalo v roku 2011, keď na Bielych vodách žilo už iba 12 jedincov. Od roku 2011 sa konečne zmenil systém starostlivosti o lokalitu a konečne sa začalo pásť. Museli sme si však kúpiť zvieratá, založiť farmu, stať sa súkromne hospodáriacim roľníkom, vybaviť pasy pre zvieráta…… dohodnúť pastvu (aj cez úrad ŽP), urobiť ohradník, priviesť vodu …. – kopec roboty a kopec času a financie z vlastných rodinných rozpočtov. Všetko vyzeralo ideálne až na to, čo prinieslo počasie. V dobe, keď už sme vedeli, že samice majú mláďatá prišla predpoveď počasia, z ktorej bolo jasné, že v danom roku moc mláďat nebude. To už sme mali 10 ročné skúsenosti a vedeli, čo príde. Viac ako týždeň mali byť dažde a zima. Vtedy prežije naozaj minimum, dokonca v závislosti od intenzity nemusia prežiť vôbec žiadne mláďatá. V zúfalstve som posledný pekný deň pred príchodom tlakovej níže zobral slnečnicu, ktorá mi zostala zo zimného prikrmovania vtákov a dal ju k dieram, ktorých tam vtedy bolo cca 40. Ku každej štipku medzi prsty. Nevedel som ani či im slnečnica chutí a či ju vezmú. Za pár minút ju odniesli do dier. Znova som im dal teraz už viac, za hrsť. Zase zmizla. Tak znova, chcel som pridať. Na moje prekvapenie diery boli zvnútra uzavreté vyhrabanou hlinou. Tak už som nič nedával. Po prechode naozaj zlého počasia hneď po roztrhaní oblakov som bol pozrieť. Na blate, ktoré vyhrnuli sysle z dier boli suché šupky zo semien slnečnice, ktoré lúskali pred dierami! O pár dni sa pred dierami objavili mláďatá. Pred jednou dierou až 10! Bol som pozrieť iné lokality so sysľom a mláďatá  som nevidel alebo iba veľmi málo. Vtedy som začal uvažovať, čo robíme zle. Snažíme sa, aby bolo všetko prirodzené bez zásahu človeka, všetko aby riadila príroda sama. Počasie sme pritom ovplyvnili poriadne. A celkom sme zabudli, že človek je súčasťou toho všetkého. Od ľudskej činnosti sa odvíjalo stáročia, čo kde žilo. Syseľ je obzvlášť, taký druh, čo je závislý na činnosti človeka. Na Bielych vodách sa pestovalo všetko možné – zemiaky, obilie, krmoviny. Okrem toho tam boli časti lúk, ktoré sa kosili a časti, ktoré sa pásli.  Všetko dopĺňali ovocné stromy, z ktorých už len pár sa zachovalo do dnes. Nepreberné množstvo rôznej a ďaleko bohatšej potravy aj pre sysľa než je dnes. Ale hlavne bola tam stabilná a neustála činnosť. Ale tá sa radikálne zmenila v 50 rokoch a radikálne mení stále. Stabilita sa nám zachovala v prípade lokalít so sysľom iba na letiskách. Máme 50 lokalít s výskytom sysľa na Slovensku a okrem tých letiskových (s výnimkou Košíc, kde sme to dramaticky znížili my a zmena vlastníka), všetky klesajú rozlohou a početnosťou. Všetko je však práve preto, čo robíme alebo nerobíme.

Vplyv prikrmovania…

Sysle sa po prebudení potrebujú dostať do kondície. Po zime sú vyhladované. Musia sa napásť a až potom sa pária a môžu mať mláďatá. Ak je studená a daždivá jar, majú málo času na pasenie. Niektoré samičky sú natoľko slabé, že sa nepária a v tomto roku nemajú mláďatá. Ďalšie riziko, ktoré im hrozí, je dlhodobo nepriaznivé (chladné a daždivé) počasie počas  laktácie (koniec apríla až koniec mája) – teda v období, keď sú mláďatá malé a odkázané na materské mlieko.  Pri dlhodobom nepriaznivom počasí sa samica nevie napásť. Hladuje a tvorí sa jej málo mlieka alebo ho môže úplne stratiť a mláďatá jej uhynú.  Ďalším podstatným benefitom je  dobrá kondícia. Sysle vzhľadom k dobrej potravnej ponuke majú viac času na to aby sa zbavovali parazitov, vykopali si vhodnejší úkryt …

V roku 2017 boli prikrmované všetky sysle na lokalite Biely vody. Boli rozptýlené na ploche, ktorá mala dĺžku 480 metrov. Tento rok – 2018 sú sysle rozšírené na ploche dlhej 3 km a mnoho z nich nevie, čo je to prikrmovanie.

Prikrmovanie zatiaľ nič negatívne nezmenilo. Na sysle sa tu naviazalo kopec predátorov. Denne tu je možné vidieť úspešný lov niektorého z nich.  Videli sme úlovky krkavcov, ktoré dokázali za pár hodín nachytať desiatky mláďat  či niekoľko dospelých jedincov.  Zároveň tu robia určitú zdravotnú políciu, ktorá zasiahne aj vtedy, keď ľudia dajú dačo nevhodné a sysľom z toho nebude dobre.  Na obidvoch koncoch obývanej plochy operujú mačky divé, ktorým sa podarilo niektoré satelity – teda skupinky sysľov aj úspešne vyloviť.  A úplným frajerom je jastrab, ktorý sa už určite nepustí za domácim holubom alebo sliepkou, aspoň v dobe, keď sú sysle aktívne.

Úspešne sa snažíme obnovovať aj prirodzené potravné zdroje, ale aj toto by sme bez prikrmovania nepochopili tak rýchlo. Pri kosení sa vyhýbame rastlinám, ktoré sú pre sysľa viac ako slnečnica či piškóta. A je zase zaujímavé, že presne tak robili aj ľudia v minulosti a aj dnes (ale to už málo). Hlavne sa to týka bodliakov, pichliačov a iných rastlín, ktoré prirodzene gazda do sena nechce. Buď ich vôbec neskosí alebo ich pri hrabaní vyhodí a nezoberie. Pritom aj pri skosení im semená dozrejú. Tieto majú sysle najradšej. Vysádzame ovocné stromy a tu by prirodzene každý gazda uvítal odrodu, ktorá plodí vtedy, keď sa chystá seno, keď je aj on na  lokalite. Určite by si tu nedával odrodu, ktorá dozreje v októbri a pre ktorú by tu mal merať cestu bez iného úžitku. A takto to vyhovuje a vyhovovalo aj tým sysľom.

Čím a ako prikrmovať…

Najviac pomôže slnečnica. Rovnako ako keď prikrmujete vtáky je tou najlepšou a najžiadanejšou potravou. Prikrmujeme aj my a používame slnečnicu, ktorá nebola striekaná a je z miestnych zdrojov. Takúto slnečnicu si môžete zakúpiť v IS Muráň, Penzión Predná Hora a Apartmány Predná Hora. Takto získané financie smerujú do starostlivosti o lokalitu – nákup slnečnice, kosenie, výsadby stromov, štepenie stromov, opatrenia zamerané aj  na iné živočíchy – búdky, skalné múriky, vytváranie vodných plôch (čmeliaky, vtáky, netopiere, žaby, mloky, ryby, vážky…). Na prikrmovanie sú vhodné aj staré jablká, čo vám ostali v pivnici a ktoré už nebudete jesť alebo jablká, čo opadali a nebudete ich spracovávať. Akékoľvek ovocie, ktoré je opadané pod vašimi stromami vo vašej záhrade, ktoré už nebudete spracovávať. To vaše ovocie má výhodu pred kupovaným. Je nestriekané. Vhodné je mrkva, cvikla, slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy,  piškóty a suchý chleba (musí byť však suchý).  Iné im nedávajte. Nie všetko im pomôže a s niečím im môžete aj uškodiť. Uškodiť im môžete napríklad aj čerstvým chlebom, pšenicou a ražom. Pšenica spôsobuje hnačky, raž keby zostal ležať na zemi natiahne vlhkosť a začnú na ňom rásť plesne, ktoré sú toxické. Čerstvý chleba s nimi urobí to čo s vami teplý chleba – chutí to áno, ale potom tie kŕče… Potravu im nevkladajte do dier – nechajte ju voľne na zemi. Tým, že ju vložíte do dier sa oberáte aj o zážitok. Chcete predsa zviera vidieť. Tým, že cez potravu vloženú do dier budú sysle prechádzať ju znečisťujú a prestáva byť pre nich zaujímavá. Ušlapanú nechcú a tá by sa mohla začať kaziť.  Potom je zle a pomoc sa stane problémom a už to nebude pomoc ale naopak s tým uškodíte. Sysle potravu nájdu aj vo väčšej vzdialenosti od dier. Prikŕmenie sysľov sa nelíši od prikrmovania vtákov v zime, či prikrmovania zveri poľovníkmi.  Keď ich prikŕmite niečím nevhodným tak ste nepomohli a sysle, ktorým bude zle sa vzápätí stanú ľahkou korisťou pre predátorov – jastraba, krkavca, myšiaka, tchora, mačku divú.

Autor textu: Ervín Hapl