Výstava o sysľoch v prílohe.

Výstava „MŮJ SOUSED SYSEL“ bola realizovaná v rámci projektu „SYSLE PRE KRAJINU, KRAJINA PRE SYSLE“. Ide o Česko-Slovenský projekt, ktorý na Slovenskej strane menežoval DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie. Na projekte spolupracovali ZOO Bojnice a Živá planina, ktorá realizovala praktické opatrenia. Dvojročný projekt v týchto dňoch končí. Viac o projekte na http://daphne.sk/sk/ochrana-biodiverzity/projekty/sysle-pre-krajinu-krajina-pre-sysle/.

Pastva somárikov neprospieva iba sysľom, ale aj niektorým motýľom.

Písali sme o jasoňovi. Teraz sa povenujeme ďalšej vzácnosti okolia Muráňa. Je to opäť motýľ. Nemenej krásny, nemenej zaujímavý. Modráčik rebelov (Maculinea rebeli).

Modráčik rebelov žije tam, kde rastie horec krížatý (Gentiana cruciata). A tých rastie veľa aj na pastvinách okolo Muráňa. Hospodárske zvieratá ich nespásajú a tak tieto rastliny dominujú na intenzívne vypasených pasienkoch. Môžete ich vidieť v oplotku somárikov na Bielych vodách.

Motýle tu lietajú v júni. Motýle nakladú okrúhle biele vajíčka na horce. Húsenica sa po vyliahnutí zavŕta do kvetu, kde vyžiera jeho vnútro. V tomto štádiu je vraj kanibalistická a v prípade, že na jeden kvet nakládli vajíčka viaceré samice, iba jedna húsenička vždy prežije. Bolo by zaujímavé vedieť, čoho zožerie viacej. Takto sa tiež zabezpečí to, že jedno priľahlé mravenisko uživí vždy dostatočný počet húseníc. Po druhom zvliekaní prestáva žrať na kvete a spúšťa sa na zem, kde bude adoptovaná mravcami Myrmica rubra a M. schencki. V mravenisku údajne dokáže prežiť aj dve zimy.

O tomto druhu nájdete množstvo údajov ako o vzácnom druhu. Tu rozhodne vzácny nie je. Preto treba využiť šancu vidieť ho. A pre študentov prírodných vied či vedcov ho aj študovať. Lebo, kde ho chceme študovať, ak nie tu, kde nie je problém ho vidieť? Zatiaľ.

Motýlí sen.

V minulosti sa páslo všade, kde sa dalo. Kde to bolo skalnaté sa pásli kozy. Lúky a pastviny boli plné kvetov a tiež motýľov – medzi nimi bol aj jasoň.

O tom, že to bol početne zastúpený motýľ sa môžete dozvedieť aj v múzeu v Sofii. V tomto múzeu je množstvo motýľov pozbieraných na Muránskej planine a medzi nimi aj množstvo jasoňov.

Dnes bolo veľké množstvo skalnatých lúk zalesnených borovicou. Jasoň sa udržal len v skalných bralách. Jedným z brál je aj Cigánka s hradom Muráň. Avšak aj táto lokalita zarastá. Pod Muránskym hradom sa nachádza suchá a nezalesnená plocha a pod ňou starý kameňolom. Na pohľad to vyzerá, že sú to ideálne miesta pre život jasoňa. Jasoň tu aj zalieta. Niečo tu však chýba. Predovšetkým je to rastlina, na ktorej žije húsenica jasoňa – rozchodník biely. Pomohlo by aj viac kvetov, z ktorých saje nektár motýľ – ako sú klinčeky kartuziánske.

V meste Tisovec je skalná stena – múr postavený v roku 1899, ktorý je porastený kobercom rozchodníka bieleho. Po každom silnom daždi sa zo steny odtrhne množstvo rastlín, ktoré padnú pod stenu a po čase zhnijú v tráve. Stačí ich pozbierať a rozhádzať na skaly v kameňolome. V okolí kameňolomu rastie klinček kartuziánsky. Ten sa dá pri kosení obísť, tým vykvitne a dozrejú semienka. Tie stačí pozbierať, preniesť do kameňolomu a rozhádzať. Potom už len čakať na reakciu jasoňa. Začali sme s tým minulý rok a tento budeme pokračovať. Činnosť sa realizuje po tom, čo bola konzultovaná na Správe NP Muránska planina.  

Malá rybka veľkého významu.

Hlavne v podhorských  riekach a potokoch žila ešte nedávno úplne bežne čerebľa pestrá. Malá rybka veľkosti do 12 cm žijúca v kŕdlikoch. Kde žila bola väčšinou aj najpočetnejším druhom ryby.  Z toho vyplýval aj jej význam. Bola najdôležitejším potravným zdrojom pre pstruha, rybárika, bociana čierneho, volavku popolavú a vydru. V povodí rieky Muránka sa takmer stratila. Zmizla z viac ako 90 % jej bývalého areálu. Tam, kde ostala, nie je početná.

Na Bielych vodách pri Muráni sme sa zamerali aj na túto rybku. Sú tu vykopané tri mini jazierka. Jazierka slúžia aj pre rozmnožovanie obojživelníkov, vážok… Čerebliam sa tu darí. V jednom jazierku bolo v roku 2018 vypustených 29 jedincov, ktoré sa vzápätí rozmnožili a bolo tu pred zimou asi 1000 mladých rybiek.

Spolupracujeme s MO SRZ Revúca, ktorý nám pomáhajú aj priamo na Bielych vodách a dali nám povolenie na odchyt dospelých čereblí na miestach ich výskytu v revíroch  pod ich správou. Potešiteľné sú aj ohlasy ďalších rybárov. Záujem už prejavili rybári z MO SRZ Tisovec a MO SRZ Brezno, ktorí kontaktovali správu NP Muránska planina. Oslovili nás aj rybári z Kokavy nad Rimavicou a Bardejova, ale aj lesník z Hriňovej. Prvé hlasy ľudí, ktorým nie je ľahostajné, že tento druh u nás rýchlo vymiera.

Ďalší chov máme v umelých podmienkach v záhradnom jazierku. Odchované rybky odtiaľto tiež slúžia na vytvorenie populácie na Bielych vodách.

Obnoviť populáciu tejto rybky nie je vôbec ľahké. V roku 2016 sme vypustili 700 kusov cca 2 cm rybiek odchovaných v záhradnom jazierku do potoka na Bielych vodách. To okamžite zaregistrovali rybáriky, ktoré ich intenzívne lovili a zrejme aj všetky vylovili. Poučili sme sa. V roku 2017 sme vypustili 100 kusov odrastených dospelých (5-10 cm dlhých) rybiek. To zaregistroval bocian čierny a pre tento prípad ich vylovil zase on. Príroda je úžasná v svojich prekvapeniach, ktoré nám každodenne servíruje. Založenie chovu priamo na Bielych vodách sa zdá byť tá správna cesta. Uvidíme v ďalších rokoch.

Tisovské skalné sysle.

Na Slovensku žije iba jeden druh sysľa. Len aby to bolo jasné :-).  V Tisovci žijú sysle trochu iným spôsobom ako tie v Muráni. Sysle tu boli vypustené v roku 2011. Zo začiatku to vypadalo s ich návratom veľmi sľubne. Prišli však povodne v roku 2013 a vznikajúcu populáciu to zdecimovalo na menej ako 10 jedincov. Mláďatá v tom roku neprežili žiadne. Ďalšou prekážkou pre vznik stabilnej kolónie boli predátori. Sysľov bolo málo, ale pre predátorov boli „neodolateľné“. Líška, jazvec, mačka divá a tchor neustále lovili v kolónii a rozhrabávali syslie diery. Sysle sa neustále sťahovali a vyhrabali si „nedobytné“ nory, ktoré začínali v skalách – škrapoch. S predačným tlakom sme museli niečo urobiť, inak by to bol len neúspešný pokus návratu sysľa. Začali sme kŕmiť drobné hlodavce – hraboše, hrdziaky a ryšavky v širšom okolí kolónie sysľov. Drobné hlodavce veľmi rýchlo zareagovali a namnožili sa tak, že sa pozornosť predátorov presunula zo sysľov na ne. Už dva roky vidno pozitívny trend v syslej kolónii.  Vyzerá to, že aj tu syseľ vytvorí stabilnú a životaschopnú populáciu. Oproti Muráňu je tu desaťkrát väčší priestor. Aj pasienky v Tisovci sa začínajú pozitívne meniť a každým rokom sú krajšie a viac zakvitnuté.      

Netradičné zimné prikrmovanie vtákov

Nie je to nič výnimočné. Každoročne u nás prezimuje určitý počet jedincov druhov, ktorých prevažná časť populácie odlieta južnejšie. Jedným z takých druhov je chriašteľ vodný.

Aj túto zimu ostalo v našej blízkosti niekoľko jedincov tohto druhu. Neodletia, risknú to. Na ťahovej ceste je to nebezpečné. Množstvo ich nachádzame ako sa zabije nárazom do elektrických vedení. A to je iba nástraha na ťahu, ktorú vytvoril človek a o ktorej vieme, že zabíja vo veľkom. Tie čo ostanú, tie sa musia „spoliehať“, že zima bude milosrdná a risk sa im oplatí. Keď nie, zomrú na hlad a chlad. Každoročne prebieha na Slovensku sčítanie vodného vtáctva. Vidieť chriašteľa vodného nie je bežné, no nie je vzácne. Vzácna je myšlienka, ktorá napadne ľudí, čo to robia. Tomáš dostal nápad. Petra a Ivetu to nadchlo a tak sa rozhodli pomôcť. Prečo to neskúsiť? Kúpili v chovprodukte sušené gammarusy a dali ich do kŕmidla, ktoré Peter umiestnil v blízkosti pozorovaní chriašteľov vodných. A chriaštele? Chcel by som počuť, čo by nám povedali, keby sme im rozumeli.  Pritom milovníkom vtáctva robil spoločnosť aj ďalší vzácny a tu zimujúci druh – fúzatka trstinová. Peťo aj Iveta prikrmujú aj bežné druhy a to v nie bežnom rozsahu 🙂.

Pĺšik lieskový

V minulosti sa pasienky a políčka udržiavali a z ich plochy sa zbierali skaly, orezávali sa stromy a vyrubovali kríky. Naopak, kde tu sa vysadili alebo zaštepili plánky divo vyrastených ovocných stromov. Skaly sa ukladali do kôp alebo suchých kamenných múrikov. Konáre a odpad z pestovaných plodín sa ukladal niekde na okraj, kde nezavadzal. Bolo veľké množstvo úkrytov a množstvo potravy. Ideálne miesto pre život pĺšika lieskového.

Pastvinu na Bielych vodách opäť čistíme tradičným spôsobom – od skál, od drevín, od starej trávy. Všetko ukladáme ako kedysi, niekde na okraj, kde to nebude zavadzať. Našli to aj pĺšiky a namnožili sa tu. Dôkazom sú búdky pre netopiere, ktoré napriek tomu, že im nevyhovujú veľmi rýchlo obsadili. Preto začíname umiestňovať búdky, ktoré sa špeciálnym spôsobom – otočené otvorom k stromu (aby ich neosídlili osy alebo vtáky) osádzajú na kríky a stromy tesne nad zemou v blízkosti kôp konárov a trávy z čistenia.