V minulosti sa páslo všade, kde sa dalo. Kde to bolo skalnaté sa pásli kozy. Lúky a pastviny boli plné kvetov a tiež motýľov – medzi nimi bol aj jasoň.
O tom, že to bol početne zastúpený motýľ sa môžete dozvedieť aj v múzeu v Sofii. V tomto múzeu je množstvo motýľov pozbieraných na Muránskej planine a medzi nimi aj množstvo jasoňov.
Dnes bolo veľké množstvo skalnatých lúk zalesnených borovicou. Jasoň sa udržal len v skalných bralách. Jedným z brál je aj Cigánka s hradom Muráň. Avšak aj táto lokalita zarastá. Pod Muránskym hradom sa nachádza suchá a nezalesnená plocha a pod ňou starý kameňolom. Na pohľad to vyzerá, že sú to ideálne miesta pre život jasoňa. Jasoň tu aj zalieta. Niečo tu však chýba. Predovšetkým je to rastlina, na ktorej žije húsenica jasoňa – rozchodník biely. Pomohlo by aj viac kvetov, z ktorých saje nektár motýľ – ako sú klinčeky kartuziánske.
V meste Tisovec je skalná stena – múr postavený v roku 1899, ktorý je porastený kobercom rozchodníka bieleho. Po každom silnom daždi sa zo steny odtrhne množstvo rastlín, ktoré padnú pod stenu a po čase zhnijú v tráve. Stačí ich pozbierať a rozhádzať na skaly v kameňolome. V okolí kameňolomu rastie klinček kartuziánsky. Ten sa dá pri kosení obísť, tým vykvitne a dozrejú semienka. Tie stačí pozbierať, preniesť do kameňolomu a rozhádzať. Potom už len čakať na reakciu jasoňa. Začali sme s tým minulý rok a tento budeme pokračovať. Činnosť sa realizuje po tom, čo bola konzultovaná na Správe NP Muránska planina.
