Aktuality

Šikovní „zocháči“ sa učili v teréne

V rámci projektu Syseľ je náš učiteľ podporeného Nadáciou SPP sme zapojili 62 detí druhého stupňa zo ZŠ I. B. Zocha Revúca do praktickej ochrany prírody – do aktivít smerujúcich k obnove a udržiavaniu vzácnych pasienkových biotopov.Aktivity prebiehali tradične na lokalite Biele Vody, kde žije syseľ pasienkový.

Žiaci aj učitelia boli rozdelení do viacerých pracovných skupín. Každá skupina mala vlastného vedúceho, ktorý koordinoval aktivity a vysvetľoval ich význam. Podieľali sa na prikrmovaní sysľov, somárikov aj čereblí pestrých v jazierku, ktorým sa podával najmä suchý chlieb. Pomohli pri výrobe búdok pre čmeliaky, robili drenážne úpravy okolo jazierok – zber skál a tvorbu ochranného múru, do ktorého umiestňovali drevené boxy pre hniezdenie trasochvostov. Ďalej robili prehrádzku na spomalenie vody na potoku, ktorým sa podporí výskyt hlaváča pásoplutvého a čistili okrajové časti pasienkov od náletových drevín.

čistenie okrajových častí pasienku od náletových drevín – túto drevinu odniesli do ohrady somárikom na ohryz

Realizovaná bola tiež prednáška v teréne spolu s ukážkou úkrytov pre plazy, ktoré boli vyrobené z paliet a starej slamy, ako aj búdok pre netopiere vyvesených na stromoch na okraji lesa. Ukázali sme si, že netopieriu búdku dokážu osídliť aj plchy lesné.

krátka prezentácia k pasienkovým biotopom a ako funguje búdka pre čmeliaky

Žiaci nadobudli praktické zručnosti v teréne, ako aj nové vedomosti o spôsoboch starostlivosti o prírodné ekosystémy.

čistenie okrajových častí pasienku od náletových drevín

Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu!

O čmeliakoch, zádušníkoch a jašterici zelenej – alebo – prečo je syseľ dôležitý pre krajinu

Syseľ je kľúčovým druhom v krajine. Má veľký vplyv na svoje okolie. Neustálym hrabaním prevzdušňuje zem, veľké množstvo vody z prívalových dažďov vtečie do syslích systémov a neohrozí tak okolité pozemky, zároveň sa veľká časť tejto vody zadrží a tak sú „syslie“ lúky zelené aj keď okolité už dávno vyschli a zožltli. Toto vedia oceniť hlavne chovatelia z Cerovej vrchoviny, kde je minimálny úhrn zrážok a každej kvapky, ktorá ujde z pasienka je veľká škoda. Neustálym kyprením pôdy vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto „syslie lúky“ kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez sysľov. Kyprením sa na povrch dostanú aj semená rastlín, ktoré sme už považovali za rastliny na danom mieste vyhynuté a zrazu sú tam, kde už desiatky rokov chýbali.

Syseľ je dôležitý potravný zdroj. Z dravcov ho lovia hlavne jastrab veľký, orol skalný, orol kráľovský, sokol rároh, z cicavčích predátorov mačka divá, líška, jazvec, tchor stepný, tchor tmavý, lasica a hranostaj. Príležitostne ho lovia aj myšiak lesný, sokol myšiar, občas dokonca sova dlhochvostá. Na Bielych vodách pri Muráni môžete vidieť ako lovia sysle krkavce. Sú veľmi úspešné a nie je vzácne, že za deň chytia aj viac jedincov. Nie je to zle. Syseľ je krátkoveke zviera,  a pokiaľ by slabé a staré jedince nič neulovilo, mohla by ich preriediť alebo aj celkom zlikvidovať nejaká choroba. Tým, že sa predátori zamerajú na sysľa je šanca, aby sa spamätali populácie druhov, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Asi preto je na syslích lokalitách ešte stále vidno jarabice (Boleráz, Košice, Bratislava, Trnava) a množstvo zajacov. Syseľ je zároveň prírodným alarmom. V prípade, že sa zjaví predátor, sysle pískajú, ale to je signál aj pre všetky ostatné zvieratá.  Prítomnosť sysľa by mali oceniť hlavne holubiari, poľovníci či chovatelia hydiny, ktorým sa vďaka prítomnosti sysľa výrazne zníži tlak dravcov a šeliem  na ich zvieratá v chovoch.

V minulosti bol intenzívne likvidovaný, lebo bol považovaný za poľného škodcu. Dnes ho niektorí farmári cielene vypúšťajú na svojich pozemkoch. Na pasienky s výskytom sysľa sa viaže celé spektrum rastlín a živočíchov. Dá sa hovoriť o prírodnej rozmanitosti – biodiverzite.  Na jar koncom apríla sa sysľovisko Biele vody sfarbí do modra – kvitnú zádušníky, ktoré rastú na syslích výhrabkoch a na nich sa pasie ohromné množstvo čmeliakov a motýľov. V syslích norách nachádzajú úkryt žaby – hlavne ropuchy obyčajné, zelené (napr. v Slovenskom krase) a hrabavky škvrnité (napr. na Záhorí).

V roku 2018 sa sysle na Bielych vodách začali šíriť. Prenikli až k obci Muráň a obsadili miesta v páse dlhom 3 km. Vznikli skupinky o 3-10 jedincoch. Hovoríme im satelity. Na miestach ich nového výskytu sme často našli jašterice, ktoré sysle usmrtili, aby si spestrili svoj jedálniček, a tiež drobné hlodavce – zatiaľ to boli hraboš poľný a ryšavka. Sysle sa však okamžite stali terčom útokov mačky divej a vyhrabávali ich aj jazvece a líšky, ktoré inak v hlavnej kolónii vôbec nelovia. Niektoré z týchto satelitov boli už začiatkom júna vylovené a sysle tam neprežili. Po  odlovení sysľov ich diery ako prvé obsadili zase jašterice.  Celkovo však v rámci lúk pri Muráni vidno evidentný nárast počtu jašteríc obyčajných, slepúchov a po 60 rokoch tu bola opätovne pozorovaná aj jašterica zelená.  Podobná situácia, ale v malom sa v jednom prípade stala aj v roku 2017. Tiež vznikol syslí satelit, ale už začiatkom júna tam jedince neboli. V roku 2018 sa na tomto mieste už vytvorila stabilná kolónia, ktorá funguje stále. Nie sú tam zatiaľ mláďatá, ale plocha sa trvalo začlenila do sysľom obývanej plochy. V roku 2018 sa jedince objavili aj na Muránskom hrade.  Za týmto výskytom treba hľadať nejakého človeka. Pravdepodobne sa tam sami nedostali.

Pri všetkých zistených výskytoch v okolí lokality Biele vody pri Muráni komunikujeme so Správou NP Muránska planina a tiež s dotknutými subjektmi. So starostom Muráňa je dohodnuté, že dá okamžite vedieť ak sa zistí nejaký nepriaznivý vplyv sysľa, napr. ak  prenikne na futbalové ihrisko. Tiež komunikujeme s ľuďmi, ktorí sa starajú o záchranu Muránskeho hradu. V prípade, že by vyhodnotili, že sysle by mohli spôsobiť škodu, jedince budú odchytené a prevezené na iné miesto.

Autor textu: Ervín Hapl

Podporte našu činnosť v rámci aktívnej kampane Sysle pre ľudí, ľudia pre sysle

ĎAKUJEME

 

Lúka plná sysľov – lokalita Biele Vody pri Muráni

Trochu z histórie…

Posledné sysle na Muráni  žili minimálne v 60 rokoch. Kosti sysľov boli nájdené v potrave dravcov a sov a to aj nad súčasným sysľoviskom. Posledné sysle v okrese Revúca žili pri obci Licince (posledné údaje sú od Marcela Uhrina tesne pred rokom 2000).  Sysle na lokalite Biely vody pri Muráni boli znova vypustené v roku 2000. Boli to sysle z Košického letiska, kde chceli robiť kompletnú deratizáciu. Do roku 2003 nebolo treba robiť nič, sysle sa množili a kolónia pri Muráni sa rozrastala. Zmena prišla zrušením mliekarne v Revúcej a skončením pravidelnej pastvy kráv. Počet sysľov sa hneď nasledujúci rok znížil desaťnásobne. Nasledovali roky 2005-2010, kedy sa len kedy tedy niečo na lokalite robilo zo strany poľnohospodárov a ľudia z OZ Živá planina sa snažili miesta s výskytom sysľa udržať kosením. To však veľmi nepomáhalo. Bolo evidentné, že sysle iba prežívajú. Kedy tedy ich bolo vidieť niekedy ich bolo viac ale dvakrát sa viac menej dali nájsť iba obývané diery. Vidieť sysľa bolo vtedy šťastie. Bolo jasné, že takéto niečo nie je udržateľné. Od roku 2011 sa tu pasú somáriky, čo bol zásadný bod, kedy došlo k výraznej zmene v prospech sysľa. Prikrmovanie sysľov na Muráni začalo cielene v roku 2011.

Prečo sa sysle prikrmujú…

Prikrmovanie začalo v roku 2011, keď na Bielych vodách žilo už iba 12 jedincov. Od roku 2011 sa konečne zmenil systém starostlivosti o lokalitu a konečne sa začalo pásť. Museli sme si však kúpiť zvieratá, založiť farmu, stať sa súkromne hospodáriacim roľníkom, vybaviť pasy pre zvieráta…… dohodnúť pastvu (aj cez úrad ŽP), urobiť ohradník, priviesť vodu …. – kopec roboty a kopec času a financie z vlastných rodinných rozpočtov. Všetko vyzeralo ideálne až na to, čo prinieslo počasie. V dobe, keď už sme vedeli, že samice majú mláďatá prišla predpoveď počasia, z ktorej bolo jasné, že v danom roku moc mláďat nebude. To už sme mali 10 ročné skúsenosti a vedeli, čo príde. Viac ako týždeň mali byť dažde a zima. Vtedy prežije naozaj minimum, dokonca v závislosti od intenzity nemusia prežiť vôbec žiadne mláďatá. V zúfalstve som posledný pekný deň pred príchodom tlakovej níže zobral slnečnicu, ktorá mi zostala zo zimného prikrmovania vtákov a dal ju k dieram, ktorých tam vtedy bolo cca 40. Ku každej štipku medzi prsty. Nevedel som ani či im slnečnica chutí a či ju vezmú. Za pár minút ju odniesli do dier. Znova som im dal teraz už viac, za hrsť. Zase zmizla. Tak znova, chcel som pridať. Na moje prekvapenie diery boli zvnútra uzavreté vyhrabanou hlinou. Tak už som nič nedával. Po prechode naozaj zlého počasia hneď po roztrhaní oblakov som bol pozrieť. Na blate, ktoré vyhrnuli sysle z dier boli suché šupky zo semien slnečnice, ktoré lúskali pred dierami! O pár dni sa pred dierami objavili mláďatá. Pred jednou dierou až 10! Bol som pozrieť iné lokality so sysľom a mláďatá  som nevidel alebo iba veľmi málo. Vtedy som začal uvažovať, čo robíme zle. Snažíme sa, aby bolo všetko prirodzené bez zásahu človeka, všetko aby riadila príroda sama. Počasie sme pritom ovplyvnili poriadne. A celkom sme zabudli, že človek je súčasťou toho všetkého. Od ľudskej činnosti sa odvíjalo stáročia, čo kde žilo. Syseľ je obzvlášť, taký druh, čo je závislý na činnosti človeka. Na Bielych vodách sa pestovalo všetko možné – zemiaky, obilie, krmoviny. Okrem toho tam boli časti lúk, ktoré sa kosili a časti, ktoré sa pásli.  Všetko dopĺňali ovocné stromy, z ktorých už len pár sa zachovalo do dnes. Nepreberné množstvo rôznej a ďaleko bohatšej potravy aj pre sysľa než je dnes. Ale hlavne bola tam stabilná a neustála činnosť. Ale tá sa radikálne zmenila v 50 rokoch a radikálne mení stále. Stabilita sa nám zachovala v prípade lokalít so sysľom iba na letiskách. Máme 50 lokalít s výskytom sysľa na Slovensku a okrem tých letiskových (s výnimkou Košíc, kde sme to dramaticky znížili my a zmena vlastníka), všetky klesajú rozlohou a početnosťou. Všetko je však práve preto, čo robíme alebo nerobíme.

Vplyv prikrmovania…

Sysle sa po prebudení potrebujú dostať do kondície. Po zime sú vyhladované. Musia sa napásť a až potom sa pária a môžu mať mláďatá. Ak je studená a daždivá jar, majú málo času na pasenie. Niektoré samičky sú natoľko slabé, že sa nepária a v tomto roku nemajú mláďatá. Ďalšie riziko, ktoré im hrozí, je dlhodobo nepriaznivé (chladné a daždivé) počasie počas  laktácie (koniec apríla až koniec mája) – teda v období, keď sú mláďatá malé a odkázané na materské mlieko.  Pri dlhodobom nepriaznivom počasí sa samica nevie napásť. Hladuje a tvorí sa jej málo mlieka alebo ho môže úplne stratiť a mláďatá jej uhynú.  Ďalším podstatným benefitom je  dobrá kondícia. Sysle vzhľadom k dobrej potravnej ponuke majú viac času na to aby sa zbavovali parazitov, vykopali si vhodnejší úkryt …

V roku 2017 boli prikrmované všetky sysle na lokalite Biely vody. Boli rozptýlené na ploche, ktorá mala dĺžku 480 metrov. Tento rok – 2018 sú sysle rozšírené na ploche dlhej 3 km a mnoho z nich nevie, čo je to prikrmovanie.

Prikrmovanie zatiaľ nič negatívne nezmenilo. Na sysle sa tu naviazalo kopec predátorov. Denne tu je možné vidieť úspešný lov niektorého z nich.  Videli sme úlovky krkavcov, ktoré dokázali za pár hodín nachytať desiatky mláďat  či niekoľko dospelých jedincov.  Zároveň tu robia určitú zdravotnú políciu, ktorá zasiahne aj vtedy, keď ľudia dajú dačo nevhodné a sysľom z toho nebude dobre.  Na obidvoch koncoch obývanej plochy operujú mačky divé, ktorým sa podarilo niektoré satelity – teda skupinky sysľov aj úspešne vyloviť.  A úplným frajerom je jastrab, ktorý sa už určite nepustí za domácim holubom alebo sliepkou, aspoň v dobe, keď sú sysle aktívne.

Úspešne sa snažíme obnovovať aj prirodzené potravné zdroje, ale aj toto by sme bez prikrmovania nepochopili tak rýchlo. Pri kosení sa vyhýbame rastlinám, ktoré sú pre sysľa viac ako slnečnica či piškóta. A je zase zaujímavé, že presne tak robili aj ľudia v minulosti a aj dnes (ale to už málo). Hlavne sa to týka bodliakov, pichliačov a iných rastlín, ktoré prirodzene gazda do sena nechce. Buď ich vôbec neskosí alebo ich pri hrabaní vyhodí a nezoberie. Pritom aj pri skosení im semená dozrejú. Tieto majú sysle najradšej. Vysádzame ovocné stromy a tu by prirodzene každý gazda uvítal odrodu, ktorá plodí vtedy, keď sa chystá seno, keď je aj on na  lokalite. Určite by si tu nedával odrodu, ktorá dozreje v októbri a pre ktorú by tu mal merať cestu bez iného úžitku. A takto to vyhovuje a vyhovovalo aj tým sysľom.

Čím a ako prikrmovať…

Najviac pomôže slnečnica. Rovnako ako keď prikrmujete vtáky je tou najlepšou a najžiadanejšou potravou. Prikrmujeme aj my a používame slnečnicu, ktorá nebola striekaná a je z miestnych zdrojov. Takúto slnečnicu si môžete zakúpiť v IS Muráň, Penzión Predná Hora a Apartmány Predná Hora. Takto získané financie smerujú do starostlivosti o lokalitu – nákup slnečnice, kosenie, výsadby stromov, štepenie stromov, opatrenia zamerané aj  na iné živočíchy – búdky, skalné múriky, vytváranie vodných plôch (čmeliaky, vtáky, netopiere, žaby, mloky, ryby, vážky…). Na prikrmovanie sú vhodné aj staré jablká, čo vám ostali v pivnici a ktoré už nebudete jesť alebo jablká, čo opadali a nebudete ich spracovávať. Akékoľvek ovocie, ktoré je opadané pod vašimi stromami vo vašej záhrade, ktoré už nebudete spracovávať. To vaše ovocie má výhodu pred kupovaným. Je nestriekané. Vhodné je mrkva, cvikla, slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy,  piškóty a suchý chleba (musí byť však suchý).  Iné im nedávajte. Nie všetko im pomôže a s niečím im môžete aj uškodiť. Uškodiť im môžete napríklad aj čerstvým chlebom, pšenicou a ražom. Pšenica spôsobuje hnačky, raž keby zostal ležať na zemi natiahne vlhkosť a začnú na ňom rásť plesne, ktoré sú toxické. Čerstvý chleba s nimi urobí to čo s vami teplý chleba – chutí to áno, ale potom tie kŕče… Potravu im nevkladajte do dier – nechajte ju voľne na zemi. Tým, že ju vložíte do dier sa oberáte aj o zážitok. Chcete predsa zviera vidieť. Tým, že cez potravu vloženú do dier budú sysle prechádzať ju znečisťujú a prestáva byť pre nich zaujímavá. Ušlapanú nechcú a tá by sa mohla začať kaziť.  Potom je zle a pomoc sa stane problémom a už to nebude pomoc ale naopak s tým uškodíte. Sysle potravu nájdu aj vo väčšej vzdialenosti od dier. Prikŕmenie sysľov sa nelíši od prikrmovania vtákov v zime, či prikrmovania zveri poľovníkmi.  Keď ich prikŕmite niečím nevhodným tak ste nepomohli a sysle, ktorým bude zle sa vzápätí stanú ľahkou korisťou pre predátorov – jastraba, krkavca, myšiaka, tchora, mačku divú.

Autor textu: Ervín Hapl

Májová víkendovka s firmou Henkel

Opäť sme pomáhali sysľom, rybám, plazom aj netopierom. Na lokalite Biele Vody sme vytvorili nové

úkryty pre hady a jašterice a spravili prehrádzku na potoku pre čereble pestré pomocou konárov a

starej slamy. Spevnili sme aj elektrický ohradník, ktorý teraz zčasti chráni deti pred dotykom

elektrických vodičov. Tešíme sa na netopiere, ktoré majú možnosť obsadiť nové búdky na stromoch.

Aktivity boli čiastočne podporené Nadáciou Tesco v rámci projektu „Ľudia pre sysle, sysle pre

ľudí“. Veľkú zásluhu na zrealizovaných aktivitách majú zapojení dobrovoľníci z firmy Henkel.

Ďakujeme všetkým účastníkom za pomoc.

Somáre na Bielych Vodách pri Muráni

Somáriky môžte kŕmiť jablkami, mrkvou, piškótami a suchým chlebom. Nevstupujte však k nim do ohrady, stádo je divoké a nehľadí na Vašu bezpečnosť.

Návštevníci Muránskej planiny môžu pomôcť vzácnym sysľom

Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus) sa na lokalite Biele Vody pri Muráni (NP Muránska planina) nachádza od roku 2000. Na túto lokalitu bol reintrodukovaný (opätovne prinesený), pretože tu v minulosti v dôsledku nevhodného hospodárenia vyhynul. Syseľ tvorí dôležitú potravnú bázu pre niektoré druhy dravcov, napr. sokola rároha, orla kráľovského a iné. Na Bielych vodách ich loví aj jastrab veľký, ročne si odtiaľto odnesie na hniezdo aj viac ako sto sysľov, ktorými nakŕmi svoje mláďatá. Sysle potrebujú nízky trávny kryt, aby boli dostatočne obozretné pred predátormi a vedeli sa rýchlo pohybovať, preto tento druh vyžaduje nepretržitú pastvu na lúke počas celej jeho sezónnej aktivity – od marca až do septembra. Sysle sa živia semenami tráv, ale nepohrdnú ani živočíšnou potravou, napr. hmyzom.

Mláďatá sysľa so semenami slnečnice

Prikrmovanie sysľov zvyšuje ich kondíciu, samice odchovajú viac mláďat a viac mladých jedincov prežije zimné obdobie, ktoré prečkajú zimným spánkom, tzv. hibernáciou, vo svojich podzemných norách. Z krmiva obľubujú slnečnicu, ale pochutnajú si aj na jablkách, mrkve, piškótach či suchom chlebe.

Balíčky so slnečnicou sú už pripravené

Lokalitu sysľov Biele vody nájdete medzi Muráňom a Prednou Horou

Inštrukcie k prikrmovaniu navreckovanou slnečnicou:
Slnečnicu umiestňujte po hrstiach k syslím dieram alebo roztrúste popod elektrický ohradník.

Ak prichádzate autom, zaparkujte na parkovisku pri štátnej ceste

Príspevok za krmivo pre sysľa bude využitý k ďalším ochranným a manažmentovým opatreniam na lokalite Biele vody (NP Muránska planina).

Prajeme Vám krásne zážitky so sysľami.

Podporte naše aktivity! Ďakujeme

Občianske združenie Živá planina

Živá planina je občianske združenie zamerané na ochranu biologickej rozmanitosti a environmentálnu osvetu. Združenie vzniklo v roku 2000, jeho činnosť bola spočiatku zameraná na región Národného parku Muránska planina. Neskôr sa aktivity rozšírili na územie Slovenska a okolitých štátov.

Občianske združenie Živá planina zabezpečuje praktickú ochranu ohrozených druhov a biotopov, vzdeláva a vychováva k zodpovednému vzťahu k životnému prostrediu, popularizuje ochranu prírody, realizuje výskumy prírodných zložiek a ľudských aktivít, ktoré na ne vplývajú, zapája do svojich akcií občanov miestnych komunít. Pri svojich aktivitách prikladá veľkú váhu spolupráci s odbornými organizáciami, samosprávami, podnikateľskými subjektmi, správcami pozemkov a s inými mimovládnymi organizáciami.

Scroll to top