január 2019 – Živá planina

Malá rybka veľkého významu.

Hlavne v podhorských riekach a potokoch žila ešte nedávno úplne bežne čerebľa pestrá. Malá rybka veľkosti do 12 cm žijúca v kŕdlikoch. Kde žila bola väčšinou aj najpočetnejším druhom ryby. Z toho vyplýval aj jej význam. Bola najdôležitejším potravným zdrojom pre pstruha, rybárika, bociana čierneho, volavku popolavú a vydru. V povodí rieky Muránka sa takmer stratila. Zmizla z viac ako 90 % jej bývalého areálu. Tam, kde ostala, nie je početná.

Na Bielych vodách pri Muráni sme sa zamerali aj na túto rybku. Sú tu vykopané tri mini jazierka. Jazierka slúžia aj pre rozmnožovanie obojživelníkov, vážok… Čerebliam sa tu darí. V jednom jazierku bolo v roku 2018 vypustených 29 jedincov, ktoré sa vzápätí rozmnožili a bolo tu pred zimou asi 1000 mladých rybiek.

Spolupracujeme s MO SRZ Revúca, ktorý nám pomáhajú aj priamo na Bielych vodách a dali nám povolenie na odchyt dospelých čereblí na miestach ich výskytu v revíroch pod ich správou. Potešiteľné sú aj ohlasy ďalších rybárov. Záujem už prejavili rybári z MO SRZ Tisovec a MO SRZ Brezno, ktorí kontaktovali správu NP Muránska planina. Oslovili nás aj rybári z Kokavy nad Rimavicou a Bardejova, ale aj lesník z Hriňovej. Prvé hlasy ľudí, ktorým nie je ľahostajné, že tento druh u nás rýchlo vymiera.

Ďalší chov máme v umelých podmienkach v záhradnom jazierku. Odchované rybky odtiaľto tiež slúžia na vytvorenie populácie na Bielych vodách.

Obnoviť populáciu tejto rybky nie je vôbec ľahké. V roku 2016 sme vypustili 700 kusov cca 2 cm rybiek odchovaných v záhradnom jazierku do potoka na Bielych vodách. To okamžite zaregistrovali rybáriky, ktoré ich intenzívne lovili a zrejme aj všetky vylovili. Poučili sme sa. V roku 2017 sme vypustili 100 kusov odrastených dospelých (5-10 cm dlhých) rybiek. To zaregistroval bocian čierny a pre tento prípad ich vylovil zase on. Príroda je úžasná v svojich prekvapeniach, ktoré nám každodenne servíruje. Založenie chovu priamo na Bielych vodách sa zdá byť tá správna cesta. Uvidíme v ďalších rokoch.

Tisovské skalné sysle.

Na Slovensku žije iba jeden druh sysľa. Len aby to bolo jasné :-). V Tisovci žijú sysle trochu iným spôsobom ako tie v Muráni. Sysle tu boli vypustené v roku 2011. Zo začiatku to vypadalo s ich návratom veľmi sľubne. Prišli však povodne v roku 2013 a vznikajúcu populáciu to zdecimovalo na menej ako 10 jedincov. Mláďatá v tom roku neprežili žiadne. Ďalšou prekážkou pre vznik stabilnej kolónie boli predátori. Sysľov bolo málo, ale pre predátorov boli „neodolateľné“. Líška, jazvec, mačka divá a tchor neustále lovili v kolónii a rozhrabávali syslie diery. Sysle sa neustále sťahovali a vyhrabali si „nedobytné“ nory, ktoré začínali v skalách – škrapoch. S predačným tlakom sme museli niečo urobiť, inak by to bol len neúspešný pokus návratu sysľa. Začali sme kŕmiť drobné hlodavce – hraboše, hrdziaky a ryšavky v širšom okolí kolónie sysľov. Drobné hlodavce veľmi rýchlo zareagovali a namnožili sa tak, že sa pozornosť predátorov presunula zo sysľov na ne. Už dva roky vidno pozitívny trend v syslej kolónii. Vyzerá to, že aj tu syseľ vytvorí stabilnú a životaschopnú populáciu. Oproti Muráňu je tu desaťkrát väčší priestor. Aj pasienky v Tisovci sa začínajú pozitívne meniť a každým rokom sú krajšie a viac zakvitnuté.

Noc v znamení rysa.

Na noc z 22.1. na 23.1. isto nezabudneme. Po polnoci ma zobudil telefonát:“ Chytil sa rys! Navar kávu, čaj a príď!“ Do hodiny som bol na mieste. Dali sme kávu a čakali na ďalších členov tímu. Keď bol tím kompletný, išlo sa na vec. Veterinár najprv rysa uspal, následne ho dobre zohratý tím zmeral, odobral vzorky na genetiku a ďalšiu diagnostiku zdravotného stavu. Potom sme mu nasadili GSPS/GSM telemetrický obojok a čip. Dôkladne sme skontrolovali, či má v poriadku pazúry a zuby, či si ich po odchyte nepoškodil. Na všetko bol len obmedzený čas, avšak rys bol úplne v poriadku. Všetko prebehlo dobre a rys sa po zobudení vypustil späť do voľnej prírody. Dostal meno Zoran. V súčasnosti už prichádzajú prvé informácie o Zoranovej polohe. Jedným z cieľov jeho monitoringu je zistiť informácie o jeho priestorovej a potravnej aktivite, napríklad kde prekonáva cesty pri svojom pohybe krajinou, kde, čo a ako často loví a ostatné dôležité informácie o živote tejto nádhernej šelmy.

Výskum rysa sa realizuje v rámci projektu LIFE LUCHS “Wiederansiedlung von Luchsen im Biosphärenreservat Pfälzerwald” (LIFE13 NAT/DE/000755), prostredníctvom občianskeho združenia DIANA – Výskum Karpatskej Fauny a Národnej Zoologickej záhrady Bojnice aj s našim prispením.

A tiež sa už podarilo Zorana identifikovať na fotke z fotopasce z decembra 2018.

Netradičné zimné prikrmovanie vtákov

Nie je to nič výnimočné. Každoročne u nás prezimuje určitý počet jedincov druhov, ktorých prevažná časť populácie odlieta južnejšie. Jedným z takých druhov je chriašteľ vodný.

Aj túto zimu ostalo v našej blízkosti niekoľko jedincov tohto druhu. Neodletia, risknú to. Na ťahovej ceste je to nebezpečné. Množstvo ich nachádzame ako sa zabije nárazom do elektrických vedení. A to je iba nástraha na ťahu, ktorú vytvoril človek a o ktorej vieme, že zabíja vo veľkom. Tie čo ostanú, tie sa musia „spoliehať“, že zima bude milosrdná a risk sa im oplatí. Keď nie, zomrú na hlad a chlad. Každoročne prebieha na Slovensku sčítanie vodného vtáctva. Vidieť chriašteľa vodného nie je bežné, no nie je vzácne. Vzácna je myšlienka, ktorá napadne ľudí, čo to robia. Tomáš dostal nápad. Petra a Ivetu to nadchlo a tak sa rozhodli pomôcť. Prečo to neskúsiť? Kúpili v chovprodukte sušené gammarusy a dali ich do kŕmidla, ktoré Peter umiestnil v blízkosti pozorovaní chriašteľov vodných. A chriaštele? Chcel by som počuť, čo by nám povedali, keby sme im rozumeli. Pritom milovníkom vtáctva robil spoločnosť aj ďalší vzácny a tu zimujúci druh – fúzatka trstinová. Peťo aj Iveta prikrmujú aj bežné druhy a to v nie bežnom rozsahu .

Pĺšik lieskový

V minulosti sa pasienky a políčka udržiavali a z ich plochy sa zbierali skaly, orezávali sa stromy a vyrubovali kríky. Naopak, kde tu sa vysadili alebo zaštepili plánky divo vyrastených ovocných stromov. Skaly sa ukladali do kôp alebo suchých kamenných múrikov. Konáre a odpad z pestovaných plodín sa ukladal niekde na okraj, kde nezavadzal. Bolo veľké množstvo úkrytov a množstvo potravy. Ideálne miesto pre život pĺšika lieskového.

Pastvinu na Bielych vodách opäť čistíme tradičným spôsobom – od skál, od drevín, od starej trávy. Všetko ukladáme ako kedysi, niekde na okraj, kde to nebude zavadzať. Našli to aj pĺšiky a namnožili sa tu. Dôkazom sú búdky pre netopiere, ktoré napriek tomu, že im nevyhovujú veľmi rýchlo obsadili. Preto začíname umiestňovať búdky, ktoré sa špeciálnym spôsobom – otočené otvorom k stromu (aby ich neosídlili osy alebo vtáky) osádzajú na kríky a stromy tesne nad zemou v blízkosti kôp konárov a trávy z čistenia.

Žaby sa budú diviť

Lokalita Uhliarska sa nachádza medzi Muránskou Dlhou Lúkou a Muráňom. Miesto, kde sa už viac ako 20 rokov realizuje záchrana žiab pri migrácii. Každoročne tu Správa NP Muránska planina buduje zábrany popri ceste a organizuje prenos obojživelníkov do mokrade za železnicou. Problém však už nemajú obojživelníky iba s prechodom cez cestu. Problém už mali aj v samotnej mokradi. Tá zarástla drevinami a kde neboli dreviny vyrástla pálka. Už to nebolo to super miesto pre rozmnožovanie. Tieň, zazemňovanie, málo vody. V októbri sme tu boli prvý krát s úmyslom niečo na tom zmeniť. Správa NP Muránska planina, UPJŠ Košice a Živá planina. Dnes sme sa na toto miesto vrátili znova a pustili sme sa do čistenia. Z vyrúbaných drevín sme spravili úkryt pre živočíchy a väčšinu spálili. S uhlíkmi sme následne vysypali pne, aby dreviny nezmladili. To čakanie na jar bude mať iný rozmer :-).

Na pomoc voláme netopiere

Na Bielych vodách sa od marca do decembra pasú somáre, ktoré udržiavajú pasienok v ideálnom stave pre existenciu sysľa. Prítomnosť hospodárskych zvierat so sebou prináša aj prítomnosť hmyzu. Somárikom život na pasienku znepríjemňuje bodavý hmyz – z nočných druhov sú to hlavne komáre. Somáriky sú pre nás súčasť našej rodiny :-). Jasné, že chceme, aby im bolo čo najlepšie. Hlavnými predátormi nočných druhov hmyzu sú netopiere. Netopiere máme tiež radi. Tak čo z toho všetkého vyplýva?

Netopiere pre svoju existenciu potrebujú dostatočný počet úkrytov. Svoje úkryty často striedajú z dôvodu, aby si na ich úkryt nezvykli predátori a aby sa v nich nenamnožili cudzopasníci. Na úkryt využívajú dutiny stromov, ktorých je nedostatok. Chceli by sme, aby tu bolo netopierov čo najviac. Čím viac netopierov, tým lepšie pre somáriky. Somárikom to pomôže – ľuďom vlastne tiež. V blízkosti ohradníka pre somáriky sme vyvesili dve línie búdok po 7 kusov v línii. Zrealizované to bolo v lete roku 2018. Prvé pozitívne výsledky môžeme očakávať až v roku 2019. No prvé prekvapenie sme zažili už v roku 2018. V jednej línii 5 zo 7 búdok obsadili pĺšiky lieskové. O pĺšikovi však napíšeme viac v budúcom príspevku, pretože je to ďalší druh, ktorému by sme chceli a snažíme sa pomôcť.

45 dní.

Poznáte to. Keď sa na niečo tešíte, rátate dni. 45 dní máme do 1. marca. To je termín, okolo ktorého by sa mali sysle na Bielych vodách pri Muráni prebudiť zo zimného spánku. Je to ešte ďaleko a tak chceme tento čas využiť. Budeme vás informovať. Postupne o všetkom, čo sa na tomto mieste deje, udialo či sa chystá. Čo je tam možné vidieť. Aký to má výsledok.

Začnime tým hlavným. Sysľami. Od roku 2011 stúpa počet sysľov. V roku 2011 ich bolo 12. V roku 2018 viac ako 2000. Sysle sa šíria. Šíria sa aj do priestorov, kde nemajú celkom optimálne podmienky. Celé pasienky majú rozlohu 50 ha. Sysle sa do roku 2017 vyskytovali na ploche do 5 ha. Pasienky však neboli dlho využívané a zarástli. Zo zarastených častí sa vytratili kvety aj mnohé živočíchy a sysle tu nevedia trvalo žiť. Do roku 2017 sme sa starali o to, aby sa obnovil pasienok na ploche, kde bola kolónia sysľov. To sa podarilo a sysle sa rozmnožili. Minulý rok sa sysle začali šíriť aj ďalej. Novo osídlené priestory sú však zarastené. V zárastoch sa skrývajú predátori – mačka divá a líška. Novovzniknuté kolónie dokázali predátori veľmi rýchlo úplne vychytať. Začali sme teda čistiť najbližšie okolie novo vzniknutých kolónií, tak aby predátorov sysle zbadali na dostatočne veľkú vzdialenosť a stihli sa schovať. Takto predátori chytia iba tie sysle, čo spravia chybu alebo nie sú celkom fit a nevychytajú všetko.